Mrcha

V tichu sedím sám a rozmýšľam. Niekedy to skurvene bolí. Nebolia myšlienky. Bolí ma srdce. Krute ,až mi s toho zviera hrdlo. Krute ,až mi oči napĺňajú slzy. Ruky zatínam v päsť. Vyskočím a stolička na ktorej som sedel sa prevrhne. Kopnem do nej. No nával citov nepoľavuje. Chodím hore dolu ,ako šelma v klietke. Hrdlo mi už nesťahuje. No myšlienky bolia ďalej. A slzy sa nechcú zastaviť.

Len čierna ,biela a odtiene šedej. Všetko je ako pred tím než sme sa zoznámili. Ona mi ukázala dúhu. A teraz je preč. Rozlúčka telefónom. Už ma nechce vidieť. Aby to bolo ľahšie. Ale asi iba pre ňu. Vždy to tak robila. Nemohla sa postaviť pred človeka a hľadieť mu pritom do očí. Asi to nedokáže. Aj chlapcovi s ktorým sa rozišla kôli mne urobila to isté. Mrcha.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu