Niekto však chcel vedieť ako sa to skončí.
Venované zvedavej @kat.
Sedím pri vode. Slabý prúd unáša na hladine listie. Som na stanovačke. Ja a zopár mojich kumpánov. Tak to nazýva moja mama. S obľubou používa : "Ty a tvoja kompánia." Bol som hore skoro celú noc.
Proste stanovačka. No zobudil som sa skoro. Nik však ešte nevstal. Nechcel som ich budiť. A tak som potichu vypadol k vode.
Hlavou mi lenivo plynú myšlienky. Neusmerňujem ich tok. Tečú a rozplívajú sa a ja cítim pokoj. Až kým sa nedostanú do bodu: "Ešte si jej to nepovedal." V tom sa pokoj vytráca. A neuróny môjho mozgu zas začínajú naplno pracovať. Zvažujú. Hľadjú výhovorky. Prečo áno. Prečo nie. Zahrabané pocity sa znovu objavujú.
Faktom je , že jej to už nechcem povedať. Po poslednom zbabranom raze už nie. Cítil som sa potom ako somár. A tak sa o to už ani nepokúšam. Myslel som že to zmizne. No po troch mesiacoch cítim iba ako to silnie. Raz jej to budem musieť vyklopiť.
Zrazu začujem za sebou šuchot. Obzriem sa a popri hlave mi prebehnú nohy. Počujem šplechot. A cítim ako mi kvapky zmáčajú oblečenie. Kamarát vo vode sa smeje. Pokrútim hlavou. Postavím sa a zamierim si to k stanom.
Z diaľky na mňa kývajú fľašou. Idem k nim. Idem zabiť pocity.
Preberám sa. Ležím na deke. Zaspal som. Pred sebou vidím oheň. Za ním ona. Všetko je akési zmätené , neostré. Posadím sa. A kým si stihnem uvedomiť do rúk mi napchajú fľašku. Pijem. Teplo sa mi rozlieva po tele. Zábava je na vrcholnom bode. Ktosi vymyslel aby sme sa zahrali na priznania. Každý sa postaví , logne si a povie nejaké priznanie.
Som posledný. Každý predo mnou sa priznal. A tak vstávam , lognem si. A chcem sa priznať. Ide to ťažko. Chcem to zo seba už dostať. Pozriem na ňu. No slová sa mi v hrdle stáčajú a uzlia. Lognem si ešte. Znovu pozriem na ňu.
"V prvom ročníku som ti ukradol farbičku." vypadne zo mňa. Počujem zborový smiech. Sadám si a pijem. Hltám chtiac zadusiť všetky pocity. A potom už nič nevnímam.
Ráno je smädné a boľavé. Vytiahnem sa zo stanu. Stojí tam ona. Prídem ku nej a chytím ju za ruky. Má ich studené. "Milujem ťa" poviem a pozerám jej pritom do očí.
A ona sa usmeje.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
skoncilo to lepsie, nez som ocakavala
este jeden dieeeeeeeeeel prosiiiiim