Telefón mu vypadol z ruky. Pomali sa chytil za hlavu a snažil sa ovládnuť nejako tok svojich myšlienok. No nedalo sa. Zrazu to nevedel. Postupne však všetky myšlienky utíchali. Ostala iba jediná. Je preč. Už nikdy ju neuvidí. Iba tam. Tam. Ale tam ju vidieť nechcel. Rozhodne nie. Za nič na svete. Za nič. Ale stalo sa. A v jeho hlave sa rozhosťovalo ticho. Akási veľká čierna plachta mu sadla na vedomie. Prišiel malý okamih ticha.
A potom spomienky. Veľká kopa spomienok. Videl všetko jasne. Dotíkal sa každého detailu. Raz. Dvakrát. Trikrát. Nechcel nič zabudnúť. Nikdy. Spomienky však začali blednúť. Až sa postupne stratili všetky. A on si uvedomil: "Je dospomínané a uz nikdy nebude v jeho spomienkach ona! Vlastne bude ale iba v tých minulých." Ale on chcel aby bola aj v budúcich. Ako veľmi to chcel. Ako velmi. Zas prišla tá čierna plachta. Ale chvílka ticha nie. Iba pocit otupenosti a samoty. To ticho mu zrazu začalo chýbať. Iba chvíľka. Z podvedomia sa mu začalo ozývať: "Prečo??Prečo??" Najprv iba akoby z veľkej diaľky. A potom sa približovalo. Až kým mu nezačalo drásať a kmásať vedomie. "Prečo?? Prečo??" Začul hlas. "Si tam? Počuješ, si tam?" Pozrel odkial sa niesol. Chvíľu tupo pozeral na sluchátko. Potom zavesil.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
-1babo1-  17. 6. 2006 22:34
velmi pekneeee
2 
fotka
cicusa89  12. 7. 2006 11:31
Noo, pekne ale smutne :o(
Napíš svoj komentár