nevľúdna priateľka,keď pýtam sa ,,Kde si?".
Rozbitá kúskom vlastnej duše,
zasiahnutá šípom z tvojej kuše.
V ohrade sľubov medzi vlkmi,
kričím na bolesť ,,No tak vzbĺkni!".
Uväznená v pasci čierneho sveta,
odratávam slová,nech skončí sa veta.
Prehratá vojna a zbytočne,
nedokázala som vyhrať statočne.
Zaliata v skle ako suvenír,
hoci je pravda už nikdy neverím.
Lietam len nízko,aby som nespadla,
lebo svet má len falošnú príchuť divadla.
Nechápem prečo denne smútok objímam,
nechajte ma,
aj tak nežijem,len prežívam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lumi
13. 12.decembra 2007 09:55
Prečo je v tebe tolky smútok bolest a prazdno?
Napíš svoj komentár