spútava mi ruky žilami hnevu,
nevinne dráždi moje bunky,
viaže uzol na mojom hrdle,
neuvedomujúc si,že smrť je len zatiahnutie lana.
Škrtiaca ruka života,
necháva mi krvavé jazvy na krku
a nenásytne mi kradne kyslík,
nemysliac,že posledný výdych je začiatkom.
Začiatkom súboja s diablom,
čo srší mi z očí,
aby potrestal tých čo si vravia dobrí.
To čo hovoria moje ústa,
už dávno nie je pravda.
Môj jazyk je len poslom pretvárky,
môj pohľad len bozkom z pekla
a mlčanie len skrývanie lži.
Nikdy ti nepoviem čo chceš počuť.
Odmietam poslušnosť,
lebo dnes nenávidím,
čo som včera milovala.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
čo som včera milovala.