Jake Epping je rozvedený učiteľ, ktorý zadá svojej triede prácu o tom, aby napísali sloh o dni, ktorý zmenil ich život. A študentom je v jeho triede aj mentálne zaostalý muž, ktorý robí na škole školníka. Volá sa Harry Dunning a dozvieme sa, že v roku 1958 jeho otec zavraždil celú rodinu kladivom, a iba on to prežil s doživotnými následkami. To na neho veľmi zapôsobí.
O dva roky príde do baru ku svojmu známemu Alovi Templetonovi, ktorý má vo svojej kuchyni dvere, ktoré vedú do minulosti. Konkrétne do deviateho septembra 1958. A keď nimi prejde späť, ocitne sa v momente, v ktorom odišiel. A súčasne keď sa vráti, znovu bude deviaty september 1958 a akékoľvek zmeny budú vymazané. Al ho následne presvedčí, aby dokončil za neho misiu, o ktorú sa pokúsil. Zachrániť život prezidentovi Kennedymu. Jake sa však ešte okrem toho rozhodne zachrániť životy Harryho rodiny. A začína jeho nový život v minulosti, kde musí prežívať každý deň, aby sa nakoniec dostal tam, kde naozaj chce.
Takže už na úvod som už povedal, že príbeh sme už videli veľakrát a dokonca aj sám Stephen King už raz cestoval v čase vo svojej novelke „The Langoliers.“ Avšak tak ako bolo tam vidno kreativitu, tak jednoznačne je to vidno aj tu. V prvom rade je to fakt, že nemôže sa vrátiť späť. Inak by musel všetko robiť od začiatku. A okrem toho, Jake v tomto svete starne spolu s dobou. To sme ešte nevideli.
Ďalej je to fakt, že tu máme 3 príbehy skombinované dokopy. Kniha nám povie, že ide o snahu zachrániť prezidenta, lenže to nie je to jediné, čo sa tu deje. Tým sa neocitáme v jedinom príbehu, ale súčasne v troch. Prvý je záchrana Harryho a jeho rodiny, druhý sa sústredí na Jakov život v minulosti v mestečku Jodie, kde stretne ženu svojho života Sadie Dunhillovú. A na záver je tu hlavný cieľ, zachrániť prezidenta. Všetky časti do seba skvelo zapadajú a dávajú príbehu skutočného ducha.
V prvom rade to spôsobuje fakt, že hlavný hrdina prišiel z roku 2011. A je to ťažké byť nenápadný, keď žije v roku 1958. A jeho život so Sadie sa miestami vie poriadne zamotať. Najmä, keď bude spievať skladbu z budúcnosti, ktorá do doby maximálne nezapadne. A rovnako aj jeho slovník. A Jake jej to nevie vysvetliť. Toto všetko je skvelé. Snaha ako sa snaží žiť v živote, ktorý vôbec nepozná je maximálne fantastické a užíval som si každú minútu toho.
Potom sú tu postavy. A nech sa prepadnem, už dávno si nepamätám, kedy by som im nedokázal absolútne nič vytknúť. Lee Osvald je spracovaný fantasticky. Dokonca z neho ide poriadny strach. Sadie je absolútne fantastická. Je to žena, ktorá má dobré srdce, no je maximálne nešikovná, ľudia sa z nej zväčša smejú, no snaží sa to ignorovať, a poznačená životom so svojim bývalým manželom. A potom je tu Jake, ktorý sa do nej zamiluje a dá jej životu nejaký zmysel. A je skvelé sledovať ich dialógy, ktoré sú veľmi uveriteľné a kvalitne spracované. A najmä keď v 50-tych rokoch ich milenecký život všetci riešili, lebo to bol závažný problém. Najmä ak neboli manželia.
A potom je tu „Muž so žltou kartou“, ktorý je možno oveľa dôležitejší, než si všetci môžeme myslieť. Nechcem veľa spoilovať, no je treba povedať, že až vám to zapadne na miesto, bude to fantastické.
Rovnako sme si už priznali, že nie všetky konce sa Stephenovi Kingovi podarili. „Cell“, „Under The Dome“, „The Colorado Kid“ alebo aj „The Stand.“ Tu je to však to, čo by som od záveru čakal. Má to svoj romantický, svoj silný moment, no rovnako je v tom niečo fantastické, ktoré dokáže spraviť len Stephen King.
Ďalej je ešte treba povedať, že neexistuje tu niečo ako kufor peňazí na celý život. Stephen King musel s niečím prísť, a je treba uznať, že sa mu to podarilo. Jake musí mať prácu, musí nejakým spôsobom žiť, bývať, kúpiť si jedlo a tak ďalej. Problémy s peniazmi síce nie sú, najmä ak mal Al už niečo odložené, no rovnako bolo treba začať získavať nové peniaze. Toto bolo fantastické.
Rozmýšľam, čo by som tomuto príbehu vytkol, len ja skutočne nemám nič, čo by som mohol na neho povedať. História je dodržaná, alternatívna realita je fantastická, postavy sú fantastické, spojitosť a náväznosť príbehov je kvalitná. Je to príbeh, ktorý ako fanúšik Stephena Kinga môžeme len vysoko oceniť. Pre mňa je to jeden z jeho top príbehov. Všetko je domyslené, všetko funguje fantasticky, nič nepôsobí rušivo, a dej je skutočne dynamický. Nie je tu miesto, kde by ste sa nudili, lebo všetko v knihe funguje tak ako má. A okrem toho tu bude aj skvelé prepojenie na román „IT.“ Neviem čo viac povedať, snáď iba – „Ak ste si „11/22/63“ ešte neprečítali, tak to čo najskôr dožeňte. Jedna z kníh, ktorá určite ostane nesmrteľnou a navždy zapamätanou. Prečítať si túto knihu je podľa mňa zo strany fanúšikov Stephena Kinga absolútna nutnosť.
Recenzia
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lula261
25. 7.júla 2014 16:17
2
musím priznať že som to čítala v slovenčine a vôbec to nebolo hrozné príbeh je skvelý, skvelo napísaný, s postavami s tebou maximálne súhlasím a prepojenie s IT bolo fantastické
3
parádna kniha. Čítal som ju pred viac ako rokom a len teraz čítam IT (som za polkou, ide mi to pomaly, posledné dni som nemal čas). No aj tak som si všimol prepojenia, dokonca som si ich celý natešený spísal na papier
Inak toho Muža s kartou som veľmi nepochopil. Je tiež nejak previazaný s IT? Ak áno, napíšte len áno, aby ste nespoilerovali a ja sa mohol tešiť. Ale ak som to mal pochopiť z 22.11. prosím napíšte mi TS
Inak toho Muža s kartou som veľmi nepochopil. Je tiež nejak previazaný s IT? Ak áno, napíšte len áno, aby ste nespoilerovali a ja sa mohol tešiť. Ale ak som to mal pochopiť z 22.11. prosím napíšte mi TS
Napíš svoj komentár