Ok, tak poďme, nech to máme z krku. „Blockade Billy.“ Stephen King sa tu rozhodol splniť svoj sen a urobiť svoju vlastnú novelu a baseballe. A z toho čo sme dostali musím ohodnotiť túto knihu ako jeden veľký prúser a môžeme byť vďační, že sa to nedočkalo prekladu (Dokonca si pomaly začínam myslieť, že to možno bol aj dôvod). Nebudem klamať, zo všetkých kníh, ktoré Stephen King napísal, táto je tou najhoršou. Prečo? Povieme si najprv o príbehu.

Stephen King sa stretáva s bývalým trénerom tímu New Jersey Titans Georgom „Granny“ Granthamom, aby mu porozprával o mladíkovi, ktorý dostal prezývku „Blockade Billy.“ A ako sám povedal – „Je to hrozný príbeh.“ Keď potreboval nového hráča do svojho tímu, dostane tip na Williama Blakelyho, ktorý má obrovský talent. A najmä veľmi dobre blokuje. Lenže sa pri tom často začnú stávať zranenia iných hráčov. A všetci obviňujú Billyho, že urobil faul, aby vyhral ich tím zápas. A tak to pokračuje, až sa nakoniec prevalí veľké tajomstvo.

Ok, začnem najprv kvalitami tejto novely, ktoré sú dve. Prvým je hlavná myšlienka. Keď máme v politike Hitlera alebo Stalina, pôsobia ako hrozba. Ale nič sa nemôže stať pri niečom takom peknom a pozitívnom ako je baseball. Lenže to tak vôbec nemusí byť. Ľudia sa na niektoré veci často pozerajú skreslene, lebo nevnímajú šport ako hrozbu. To je niečo, z čoho majú vždy radosť. A dávam tomu kredit.

Druhým pozitívom sú vzťahy medzi tímom a Williamom. Hoci sú najprv z neho zmätení a majú pocit, že nezapadne, veľmi rýchlo sa ukáže, že Billy je veľký talent. A fungujú ako skutočný tím, ktorý podrží svojho hráča až do konca. A to opäť schvaľujem. Musím priznať, že vzťah Grannyho a Billyho je veľmi dobre spracovaný. Napriek tomu, že tréner vie, že Billy klame, nevie mu to dokázať, ale dáva na neho pozor. Ale nie v zlom. Naopak sa mu snaží pomôcť. A bolo by to úžasné, keby sme videli viac takýchto momentov, než tých, ktoré knihu následne pokazili.

Pretože tak ako tieto dve veci na knihe chválim, zvyšok je jeden obrovský chaos, ktorý skutočne len vyrazí dych. V prvom rade si vezmime záver, ktorý nám má vysvetliť, prečo bolo meno William Blakely vymazané z histórie. Prečo bol ten chlapec zmazaný z pamätí? Zastrelený a zmazaná celá jeho existencia? Toto som sa chcel dozvedieť a myslel som si, že sa muselo stať niečo strašné. Niečo tajomné, čo len Stephen King dokáže priniesť. Bol to ďalší sluha Karmínového kráľa? Nie. Dôvod je oveľa prostejší. Pretože rozhodca zápasu neuznal bod, dav začal skandovať, aby rozhodca zomrel. A Billy sa o to postaral. Vražda rozhodcu má spôsobiť, že sa meno tohto chlapca nesmelo nikde spomenúť a nemal nikdy existovať? Seriózne? Toto nemôžem brať vážne, ani keby som chcel.

Potom sú tu však ďalšie problémy. Stephen King sa tak veľmi sústredí na priebeh baseballového zápasu, že často absolútne ide na úkor deju. A najmä sa z toho ani nedozvieme ako baseball funguje. Sú to len opisy zápasov ako takých a potom sa pohneme kúsok v príbehu. A na môj vkus je tých faktov o športe, ktoré postupne začnú byť nezaujímavé príliš moc. Rád som v Harry Potterovi sledoval metlobalové zápasy, rád som sa dozvedel nové veci, ale niekedy je treba dať stopku.

A potom je tu najväčší problém a to je postava Billyho. Dokopy o ňom nič nevieme a všetko sa nám vyklopí až na konci. A hoci to nemusí byť zlé, vadí mi, že jeho postava sa tým pádom stane psychicky narušenou osobou. Koľkokrát sme už toto videli? Chcelo to lepší motív a nápad. Celé to pôsobí ako novelka, ktorú si skutočne chcel Stephen King napísať pre svoje vlastné potešenie. A asi to tak naozaj aj je. Lebo už nám dokázal, že vie spraviť desiatky lepších vysvetlení počínania svojich hrdinov a zloduchov, než bolo toto.

Musím sa priznať, že som nemal vysoké očakávania od titulu, no napriek tomu som aspoň dúfal, že tu King prinesie niečo, na čo si v budúcnosti rád spomeniem. No „Blockade Billy“ je čo sa príbehu týka veľké tápanie. Páči sa mi hlavná myšlienka a páčia sa mi vzťahy medzi postavami, no chcelo to absolútne inú motiváciu, iný záver a rovnako nám trochu viac porozprávať o postavách a jednotlivom deji namiesto dlhých opisov zápasu baseballu. Je to rovnaké ako keď máte čítať opis Paríža v knihe „Chrám Matky Božej V Paríži.“ Na začiatku je to úžasné, no keď to trvá asi 15 strán, už chcete poznať viac deja a sledovať vaše obľúbené postavy.

Kniha bola síce kritikmi prijatá, no veľa čitateľov ostali rovnako sklamaní a naštvaní ako ja. Som si istý, že kniha má svojich fanúšikov, ale ja sa rozhodne priradzujem k väčšine. A už len na záver hovorím, že toto je jednoznačne titul, ktorý preskočte.

 Recenzia
Komentuj
Napíš svoj komentár