Reviewit: Stephen King - Cell

Keď Stephen King vydal knihu „Cell,“ veril som v nádej, že by som konečne mohol dostať poriadny titul. Povedzme si pravdu. Nápad knihy je skutočne zaujímavý a s prihliadnutím na fakt, že dnes už aj malé deti majú mobilné telefóny, dostali sme ukážku, čo sa pokojne môže stať. Lenže to čo sme dostali ostalo na míle vzdialené mojim predstavám. Ako to môžem povedať? Vysvetlím hneď ako vám predstavím príbeh.

Muž menom Clayton Riddell práve pristane v Bostone a dorazí k malému stánku so zmrzlinou, keď sa spustí mobilová apokalypsa. Od určitého momentu keď ľudia použijú mobilný telefón, stanú sa z nich nebezpečné zrúdy. Stretne sa tu s pár ľuďmi, ktorí ostanú normálni a dajú dokopy skupinu. Stretne sa tak s asi päťdesiatročným chlapom Tomom, dievčinou Alice Maxwellovou a pár ďalšími. Zistia však, že mobiláci nemôžu chodiť v noci vonku a rozhodnú sa preto ísť ďalej a nájsť útočisko a zistiť ako zničiť . Rovnako ako ďalšie skupiny preživších.

Musím sa priznať, že najprv som bol knihou absolútne ohromený. Úvod je fantastický. Prvých 80 – 100 strán skutočne preletíte so zatajeným dychom. Scénky sú veľmi brutálne, silné a hlavne skutočne pôsobia desivo a realisticky. Priam čakáte, ako sa z toho teraz naša skupina dostane. Ako sa im vyhnúť? Budú z nich niekedy ešte normálni ľudia? Sme všetci stratení? Objaví sa tu opäť Randall Flagg? To sú všetko otázky, ktoré budete mať.

A najsilnejší element tejto knihy? ALICE MAXWELL! Toto je postava, akú som skutočne neočakával a prináša pre mňa podobný efekt ako bol Nick v „The Stand“ alebo Alan Pangborn v „Needful Things.“ Okamžite to funguje a privedie skvelý zážitok. Na začiatku sa s ňou stretneme ako s vyplašenou šestnástkou, no postupne sa z nej vyformuje postava, ktorá bude „Pulsom“ poznačená oveľa viac než všetci ostatní zo skupiny. Bola svedkyňou zošalenia vlastnej matky a dokonca ju sama musela zabiť. A spôsob, akým sa postupne so svojou traumou vyrovná, pre mňa jeden úžasný a originálny nápad.

Alice je nielen mojou najobľúbenejšou postavou knihy. Je aj jednou z mojich najobľúbenejších postáv, ktoré Stephen King kedy vytvoril. Minimálne, čo sa týka hrdinov. Počas tohto všetkého som len s napätím sledoval všetko čo sa odohráva a skúmal nový svet, ktorý sme tu mali. Potom však príde noc, mobiláci sa upokoja a naši hrdinovia sa vydajú na cestu. Od tohto momentu ide všetko dole vodou.

Čo teda spôsobilo ten úpadok knihy? V prvom rade sú to ostatné postavy knihy. Nepamätám si tu okrem Alice dokopy nikoho. Ani hrdinov, ani mobilákov, ani skutočne nikoho. Všetci okrem Alice akýmsi zvláštnym spôsobom priniesli do tejto knihy nulový efekt. Jediné čo si vybavujem je, že Clayton chcel nájsť svoju rodinu a mal strach o svojho syna nakoľko vlastnil mobil. A to je skutočne veľký problém.

Čo sa týka ich vodcu klanu mobilákov, tak musím priznať, že je to scénka ako keď Boh označí Kaina, aby sa mohli dostať k nemu a následne ich on mohol všetkých zabiť. Jeho motivácie a myšlienky sú – „Ja som pán tvorstva a s mojou armádou mobilákov vytvorím nový svet.“ Je to nuda, videli sme to tisíckrát a nič nové to neprináša, snáď s výnimkou, že myslenie mobilákov je prepojené ako internet. Lenže to nezachraňuje tohto klišéovitého zloducha, ktorý príbehu nič nedáva, len doň dáva všetko, čo sme už videli v minulosti

Lenže to nie je jediné čo ma na tejto knihe vytáča. Tak ako som povedal, že prvých asi 100 strán je fantastických, to čo po nich nasleduje je prechádzanie z jedného bodu do druhého, vykecávanie sa a zisťovanie, že mobiláci získavajú nejakú dávku inteligencie a na druhý deň už nie sú takí šialení. A že už sa aspoň nezabíjajú navzájom. A skoro by som zabudol, ľudia sa zabývajú do nových domov a zabývané sa majú rozoznať topánkami pred nimi. Čo z toho vám príde zaujímavé? Úprimne? Odkedy nastane prvá noc sa z knihy stáva nekonečná nuda a len si prajete, aby kniha skončila. Po 200 stranách som dúfal v koniec, po 250 som už lietal k poslednej strane a po 300 stranách som už mal toho maximálne plné zuby. A to absolútne najhoršie? Ani neviem či to môžem povedať, aby som nespoiloval dej. Povedzme teda, že ma v tejto knihe niečím tak neskutočne naštval, že to knihu po asi 200 stranách zabilo maximálne. A ak si ju prečítate, možno prídete na to, o čo ide.

A potom je tu záver knihy. Alebo teda absolútny koniec. A ak si ešte pamätáte na moje hodnotenia záverov kníh ako boli „Christine“, „Pet Sematary“ alebo „Needful Things“, tak len celkom pokojne môžem na tomto mieste povedať, že „Cell“ má ten absolútne najhorší záver knihy, aký Stephen King kedy vymyslel. Bez toho, aby som spoiloval poviem, že nevysvetlí to absolútne nič. Je to koniec, ktorý nastal len preto, aby sme mali koniec knihy.

Z toho teda už aj plynie môj skutočný verdikt tejto knihy, ktorý znie: „Vyhnite sa jej!“ A štve ma to o to viac, že tu máme fantastickú postavu ako je Alice Maxwell, vynikajúci nápad, no to všetko je zabité v nudnom a nekonečnom túlaní sa po svete, plytkými postavami a absolútne otrasným záverom, ktorý je už len klinec do rakvy tomuto románu. Myslím, že rovnako ako pri „From A Buick 8“ by toto fungovalo lepšie ako poviedka alebo novelka. Kde by sme nemali toľko nudných miest a dej by sa spravil plynulejší. Vtedy by to fungovalo lepšie. Ak ste veľký fanúšik Stephena Kinga, verím, že vás moja recenzia neodradí, no pre ostatných hovorím nie. A čo sa autora samotného týka, „The Cell“ je posledným titulom v oblasti úpadku. Znamená to teda, že po „Cell“ už začali vychádzať opäť kvalitné diela? Nie úplne. Ale môžem povedať, že „Lisey´s Story“ bol už boli náznaky, no skutočný návrat bol pre mňa až „Duma Key.“ Ale o tom si povieme až v ďalších recenziách.

Recenzia

0 0 0 0 0

Komentuj

Stephen King - Cell

2 komenty k blogu

Horúce!