Dej sa odohráva v malom mestečku v Maine, kde sa na Nový rok objaví vlkodlak. Zabije svoju prvú obeť Arnieho Westruma, ktorý je zamestnancom železnice. Následne, každý mesiac sa stretneme s novou obeťou. Až do júna. V júli tento tvor zaútočí na mladého chlapca na vozíku – Martyho Coslawa, ktorý je smutný, že sa pre opätovný spln nebude tohto roku ohňostroj. Jeho strýko mu ale dá krabicu zábavnej pyrotechniky, ktorú si rozhodne vystrieľať počas noci na verande. Prepad sa preto nezdarí a obeť sa zachráni streľbou rakety vlkodlakovi priamo do oka. Teraz sa však môže uistiť, že raz po ňom určite znovu pôjde.
Ako je vidno, príbeh je relatívne jednoduchý. Máme tu človeka, ktorý jeden deň v každom mesiaci niekoho zabije a ľudia začnú byť znepokojený. Silnými stránkami tejto knihy je v prvom rade vlkodlak sám o sebe. Nie preto, že by bol až tak výrazne hrozivý, ale pre myšlienky človeka, ktorý sa v neho premieňa. Je priam úžasné sledovať jeho myšlienky, ktoré vo vás vzbudia dojem absolútneho súhlasu s tým čo sa deje. Že je správne každý mesiac niekoho zabiť, lebo to tak chceli vyššie sily.
Rovnako je ale kvalitne spracovaný aj vo svojej zvieracej podobe. Je desivý, hrozivý, nebezpečný a pritom v ňom aspoň trochu vidíte človeka, ktorý nevie čo sa odohráva, a hľadá potravu. To ho robí absolútne skvelou postavou. Či už v ľudskej alebo zvieracej podobe. Rovnako je dobre spracovaný fakt, že veľmi dlho nevieme, kto tento nebezpečný tvor je. To je skutočne fascinujúce, lebo až do záverečných strán len hádate.
Hrdina je tiež veľmi zaujímavý. Keď si spomínate na moju recenziu „The Shining“ spomenul som, že som nemusel chlapca Dannyho, no King vytvoril veľa zaujímavých detských postáv. Marty je jednou z nich. Je na vozíku, no napriek tomu nestráca svoj optimizmus, jeho vzťah s rodinou je dobrý a jeho sestra, ktorá žiarli (pravdepodobne), že vždy dostane čo chce je takisto veľmi zaujímavou. A vzťah s jeho strýkom, fantastický.
Záverečné vyvrcholenie je tiež veľmi dobre spracované. Nie ste si celkom istí ako posledné stretnutie s vlkodlakom dopadne. Bude to naposledy? Alebo naši hrdinovia prehrajú a môžu sa pripojiť na zoznam obetí? To sú všetko veci, ktoré robia „Cycle Of The Werewolf“ výbornou knihou. Ale kde naopak zase zlyháva?
V prvom rade je to koncept. Neviem prečo sa Stephen King rozhodol z toho urobiť tak krátke dielo, že tu máme rozobratý vždy len jeden deň v každom mesiaci a končíme v decembri ako záver? Nebolo by zaujímavejšie viac rozoberať ten dej? Viac sa zaujímať o postavy a jednotlivé riešenia? Toto je kniha, ktorá mohla byť dĺžkou rovnaká ako bol aj „The Stand“ a vôbec by to nevadilo. Keby ideme viac do hĺbky hlavného zloducha, keby sa dozvieme viac dozvieme o tom, ako sa vlkodlakom stal. Niečo sa dozvieme ale v prvom rade to znie hlúpo, a nepochopíte z toho nič. Kniha má proste tak rýchle tempo, že si ho nestihnete poriadne užiť.
Ďalšia vec je, že nielen celkový koncept je z rýchlika a venujeme sa vždy len jednému dni, ale ani tie jednotlivé dni (až na pár výnimiek) nie sú poňaté zaujímavo a pútavo. Všetko skončí skôr, než to vôbec začne. To robí súčasne knihu nielen veľmi rýchlu, ale aj neskutočne rozkúskovanú. A stráca tým akýkoľvek dych. Titul, ktorý rozhodne mal mať viac strán a bolo ho treba poriadne rozobrať.
Ešte nejaký problém s titulom? Napriek tomu, že máme hlavných hrdinov relatívne obstojných, tak všetky ostatné postavy sú veľmi plytké a fungujú tam skôr ako krovie, než reálne postavy. Slúžia tam len ako obete, alebo na silné reči. Chápete, čo mi vadí? Keď už si len spomenieme na Kingove predošlé knihy, všetko fungovalo a pamätali ste si aj okrajové postavy. Najmä v „Christine“ to fungovalo fantasticky. Tu si nezapamätáte ani ich mená, ani osobnosti, ani vôbec nič. Všetkým je venovaných len pár slov.
Takže už vieme, čo sú plusy i mínusy „Cycle Of The Werewolf.“ Otázka teraz znie – Odporúčam tento titul na prečítanie? Odpoveď znie, áno. Je to jednoznačne jedno z diel, ktoré chcelo ísť viac do hĺbky a urobiť z toho minimálne 600 – 1000 stranový román, no i tých pár stránok nám stačí na to, aby Stephen King vytvoril napätie. A ako som už spomenul, najsilnejší fakt je, že dlho nepoznáte ľudskú identitu vlkodlaka. To je to, čo tomu dodáva tú chuť. Pokúste sa niekde tento titul nájsť a venujte mu tú hodinku času. Rozhodne to stojí za to.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a práve toto ma na Kingovi fascinuje, že aj v pár stranových dielach dokáže zaujať a nadchnúť a vystihnúť celý príbeh a v mnohých prípadoch ním aj vyraziť dych