Toto dielo vyšlo ako dvojromán a sám Stephen King trval na tom, aby knihy neboli od seba oddelené. Aký je druhý titul? Richard Bachman – The Regulators. V knihách sú mená postáv vo väčšine prípadov rovnaké, hlavný zloduch je ten istý a v niečom sú romány prepojené. Prakticky ide ale o dva rozdielne príbehy. Osobne si myslím, že „Desperation“ je tým lepším, no povieme si o tom viac, keď sa presunieme na Bachmanovky. Zaujímavosť, ktorá ale ešte stojí za spomenutie je fakt, že ak si spojíte obe knihy dokopy (Regulators zľava, Desperation sprava), dostanete plný obrázok, ktorý dokazuje, že jedna kniha bez druhej nebola. Teraz sa už ale pozrime na príbeh ako taký.
Začína to príchodom dvojice Petera a Mary. Vezú sa autom po uliciach Texasu a cestujú spolu od Petrovej sestry. Cestou ich ale zastaví šerif Collie Entragian. A hoci sa spočiatku nič nedeje, všetko bude mať postupne oveľa tvrdší spád. Sú zatknutí za držanie drog a šupne ich do cely. Tam už sedí mladá rodinka. Otec Ralph, jeho žena Ellen a syn Davind. Ich dcéra Kirsten (s prezývkou Pie) bola zavraždená šialeným šerifom, ktorého ovláda monstrum, ktoré sa volá Tek. A má schopnosť ovládať telá svojich hostiteľov, no súčasne v prípade nejakých slabostí začne telo umierať a potrebuje nového hostiteľa. K skupine sa potom dostane ešte aj starý spisovateľ a motocyklista John Edward Marinville. A toho sleduje jeho asistent Steve a stopárka Cynthia.
Ok, čo je na tomto príbehu fantastické? Desperation ako mesto všeobecne je desivé až až. A ako čitatelia si ho užijeme hlavne počas noci, čo tomu všetkému dodáva ešte mrazivejší feeling. Myslím si, že Stephen King je talentovaný na to prinášať nám nové mestá s novými príbehmi, ktoré sú neopozerané a veľmi zaujímavé. Toto je ako Resident Evil bez zabijackých zombies počas tmy. A úprimne musím priznať, že to funguje majstrovsky. Obchody, kino, ulice, všetko pôsobí maximálne desivo, keď to riadi všetko náš zloduch Tek.
A teraz niečo aj o ňom. Je to skutočne fantastický zloduch, ktorého schopnosti a krvilačnosť a túžba vraždiť sú priam ohromné. Najhoršie však je, že nikto nemôže obviňovať ľudí, ktorých telá si prisvojil, pretože oni žiadne z tých činov nespáchali. Len Tek ovládajúci ich telesné schránky. A spôsob, akým ich dokáže presvedčiť. Koniec koncov, sú to všetko ľudia, ktorých poznajú. Priatelia a známi. Prečo by sme sa ich mali báť? Možno preto, že ich ovláda šialená bytosť, o ktorej však nikto nevie.
Fantastické je aj ako sa Tek dostal do mesta. Pri tažbe v bani sa odstrelom objavila miestnosť s veľkým množstvom amuletov, ktoré však majú obrovskú silu. Ľudia ich budú brať a nebudú si vedomí, čo postupne vypustia von. Máme tu veľkú dávku histórie fiktívneho mesta, ktorá tomu fakt dodáva feeling, akoby šlo o niečo reálne. Podobne to bolo aj pri „Carrie“ a na celý príbeh sa pozeralo celkom inak. A keď to niekto urobí pri titule ako je „Desperation“, je to maximálne zvládnuté. Dokonca lepšie než pri „IT.“
Napriek tomuto všetkému som však mal aj pár problémov, ktoré trošku dielko brzdili. Neboli to nijako výrazné problémy, no aj malé problémy vedia ublížiť. V prvom rade sa pozrime na našich hlavných hrdinov. Nechcem byť zlý, no nie sú až tak zaujímaví ako mohli byť. Tým nechcem hovoriť, že sú absolútne nudní ako boli protagonisti „Christine“, no mohlo sa do nich dostať viac. David je mladý chlapec, ktorý dokáže odolávať sile Teka, vzdorovať a bude to kľúčom pre ich prežitie. Scénka, ako sa dostane z väzenia je skutočne skvelá. No niekedy mám pocit, že je postavou, o ktorú sa trebalo viac starať. Ale funguje celkom ok. Johnny je síce dobre vyprofilovanou postavou, no King strašne chce, aby sme ho vnímali ako hlavného hrdinu a nie vždy to úplne ide. Mám pocit, že Steve mal v sebe viac hrdinskosti, než Johnny. A ja som sa ho snažil mať rád, no pri tom, ako neustále ho Tek dokázal ovládať cez jeho zbabelosť tomu uberalo šarm. Radšej by sa sám zachránil, než všetkých. Ale samozrejme sa to na konci všetko otočí. A samozrejme sa to na konci zmení.
Ostatné postavy dobre dotvárajú dej, ale priznávam, že oveľa väčší záujem som mal o to, čo sa stane s Tekom, než o osud hrdinov. Výnimkou bola možno Petrova žena Mary, ktorá prejavila aj dávku inteligencie a odvahy a bude za to poriadne potrestaná Tekom. Dokonca viac, než by si sama priala. Tu však už nebudem spoilovať, len poviem, že ju v diele čaká veľmi strastiplná cesta.
Na záver už zase poruším svoje pravidlo a len poviem, že sa širokým oblúkom vyhnite filmovej verzii. Herecké výkony šerifa sú síce dobré, no spracovanie príbehu je absolútne mizerné a celé to pôsobí ako zlý vtip. Je to nuda, frustrujúce a len máte chuť tvorcov zastreliť za zlé spracovanie. Celkovo je však „Desperation“ skutočne Kingovým najtemnejším titulom. Jeden z tých, ktorého temnota siaha oveľa hlbšie, než by sme si všetci vedeli predstaviť. Nepatrí medzi Kingove najlepšie, no je v ňom veľa zaujímavých momentov, ktoré vás udržia pri čítaní od začiatku až do konca. Ak ste však slabé nátury a máte pocit, že „IT“ alebo „The Dark Half“ boli na vás moc, na tento titul radšej nesiahajte. Napriek tomu, že je skutočne veľmi dobrý. Pre všetkých ostatných – určite sa po ňom poobzerajte.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár