Dolores Claibornová pracuje ako chyžná u bohatej ženy Very Donovanovej. Keď však na vozíku zletí dolu zo schodov, obvinia Dolores z vraždy. A plus k tomu otvoria ešte aj starý prípad, kde podľa všetkého zavraždila svojho manžela, no nikdy sa to nepodarilo dokázať. Dolores však tvrdí, že je nevinná a rozhodne sa to všetko polícii rozpovedať. A sama im povie svoj vlastný príbeh. Nepôjde však od začiatku, ale od prostriedku a postupne sa budeme oboznamovať s ďalšími faktami jej života, ktoré si postupne budeme sami musieť poskladať na správne miesta. Alebo, možno aj nie.
Najväčšia zaujímavosť tejto knihy je spôsob, ktorým je napísaná. Všetko je to monlóg rozprávaný samotnou hlavnou hrdinkou. Nepočujeme ostatné postavy a keď aj niečo hovoria, dostaneme informáciu len cez ústa samotnej Dolores. To čo hovorí je vraj pravda, ale môže to nabádať aj k tomu, že občas si niečo prifarbila. A práve to dáva tomu jedinečný nádych. Toto je jediný príbeh, kde som videl tento spôsob rozprávania, a hoci som si istý, že bol použitý aj v iných románoch, ja som z nich čítal len tento. Môže to byť pre niekoho mätúce, no myslím si, že keby k tejto knihe písali „náročné čitateľky“ svoje hodnotenia a povedali, že si knihu užili, veril by som tomu oveľa viac ako v prípade ženskej literatúry. Ale to len tak na okraj. Poďme sa pozrieť na ďalšie silné aspekty tohto príbehu.
Naša hlavná hrdinka Dolores je fantastickou postavou. Je to žena, ktorá si priala len normálny a šťastný život. Lenže jej manžel je alkoholik a tyran, jej šéfka je tvrdá a jej plat veľmi biedny. Cez to ako poznávame jej život jej prináša ten súcit, ktorý sa od nás ako čitateľov očakáva. Neurobila niečo z dôvodu, že by chcela niekomu ublížiť, iba sa ocitla vo veľmi zlej situácii. Takej, kde by sme určite všetci jednali tak, ako ona.
Poďme sa teraz porozprávať o Vere Donovanovej. V čase keď k nej Dolores nastúpi nám pripadá, že ide o bohatú a bezcitnú ženu, no pravdou je, že má rada veci podľa seba. Neviem, či je to správny postoj, ale dokážem to akceptovať. Jediné čo chce je, aby ju jej manžel akceptoval, a aby sa našla v jeho živote. Ten ju ale okato podvádza a Vera je z toho nešťastná. Poznávame potom aj posledné obdobie jej života, kedy už je stará žena, ktorá potrebuje dennú starostlivosť. A na jednej strane je to stále diabol, ktorý chce ublížiť Dolores, no na druhú stranu vieme, že ju irituje život na posteli a vozíku, kde je odsúdená na pomoc druhých. A vieme to pochopiť. Plus má s Dolores veľa spoločného. A aby som už celkom len priznal všetko, napriek komplikovanému vzťahu týchto dvoch žien, funguje medzi nimi istá forma priateľstva.
Potom je tu jej manžel Joe, ktorý v príbehu figuruje ako zloduch. Je to alkoholik a tyran, ktorý je schopný svoju manželku udrieť dreveným polenom, vybieliť účty len pre to, aby mohol chlastať, a nakoľko ho žena už nepriťahuje a je ochotná sa brániť, začne sexuálne zneužívať svoju vlastnú dcéru Selenu. A tá napriek všetkému bráni svojho otca, nenávidí matku za to, že ho „podľa jej slov“ zavraždila a vyblokovala z pamäte všetky zlé spomienky na neho. Kiež by ale dokázala odpustiť svojej vlastnej matke.
A prečo polícia vyšetruje smrť Very ako vraždu? Lebo Dolores pristihli priamo pri čine, keď Vera umierala a najmä jej vo svojej poslednej vôli odkázala všetko. Za toľké roky starostlivosti si to určite zaslúžila. Dolores nám v tejto knihe objasní všetko. Otázka už len ostáva, či jej budeme veriť alebo nie. Ja som rozhodne jej príbehu veril.
Práve postavy sú srdcom tohto príbehu a vytvárajú ho. A najmä spôsob, akým ich spoznávame. Vidíme ich ako ľudské bytosti, ktoré majú svoje vlastné životy a nemajú čiernobiele myslenie. A to je práve to, čo ma najviac fascinovalo.
Jediný problém je práve to, čo som už spomínal pri „Gerald´s Game.“ Prepojenie týchto dvoch príbehov. A dôvod? Lebo sa obe ženy pozerali na zatmenie slnka presne v tom istom čase. Annie bola dievča a Dolores žena, ktorá zabila svojho manžela. Annie bola sexuálne zneužitá otcom a Joe sexuálne zneužíval Selenu. Toto mi vždy prišlo z cesty, kde sa v jednej sekunde stretnú ich pohľady, pričom sú na míle od seba a vedia jedna o druhej, ako keby Annie bola svedkom vraždy a Dolores svedkyňou znásilnenia dievčaťa. Nikdy mi to tam nepasovalo a ani teraz mi to nevyhovuje. Tieto príbehy mohli byť proste niečo samostatné. Nemuseli sa viazať k žiadnemu inému Kingovmu románu.
Na záver už len pochválim aj filmové spracovanie tohto príbehu, ktoré dáva do hlavnej role Kathy Bates“, ktorá si vo filme „Misery“ zahrala práve „Annie Wilkes.“ A vidieť ju ako Dolores nielenže funguje, no dokonca tomu dáva ešte väčšiu chuť. Film je samozrejme rozpovedaný celkom inak, no podľa mňa je veľmi silný, veľmi dobrý a pridáva jeden moment, ktorý som dúfal, že bude aj v knihe. Tam sa to ale nestane. Takže ak by ste mali chuť, čeknite si i ten. Čo sa knihy týka, pre mňa je to rozhodne kvalitný titul s veľmi dobrým rozprávačom, fantastickými postavami a veľmi dobrým rozuzlením. „Dolores Claiborne“ je jednoznačne titul, ktorý si treba od Kinga pozrieť.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár