Pre Stephena Kinga sa konenčne vracalo dobré. Obdobie. Vydával skutočné hity ako boli „Duma Key“, „Under The Dome“, či „11/22/63“. Ale rozhodol sa urobiť niečo, čo ešte neskúšal (pokiaľ teda nepočítate sériu The Dark Tower). Spracovať pokračovanie k jednému zo svojich najlepších titulov „The Shining.“ Z mojej recenzie viete, že napriek tomu, že mám tú knihu rád, mala svoje problémy. Danny ako postava mi prišiel nie moc zaujímavý, slabo sme rozvinuli príbeh hotela (napriek tomu, že bol veľmi zaujímavý) a dej občas plynul veľmi pomaly a niektoré momenty zaberali moc miesta. Ako teda dopadol sequel? Urobil Stephen King zmeny, ktoré by pokračovanie príbehu vytiahli na vrchol? Poďme sa spolu pozrieť na „Dr. Sleep.“
V prvom rade pochválim úvod, kde sa nám predstavia tri príbehy, ktoré slúžia asi ako predskokan románu, ktoré nás majú viac uviesť do deja. Prvý sa odohráva po udalostiach z „The Shining.“ Táto poviedka je skvelá, má presne to isté srdce ako aj román o Overlooku, kde Dannyho strašia duchovia z hotela a bude sa učiť ukladať ich do trezorov vo svojej hlave.
Následne pokračujeme príbehom postavy Andi, ktorý ako poviedka je fajn, no keď si do toho zakomponujete román, tak si uvedomíte, že je viac-menej celkom zbytočný. Jediné k čomu nám slúži je, že nám trochu viac povie o klobúkovej Rose. Dáva jej to síce motiváciu, no príbeh ako taký nikam nevedie a povie nám iba o poslednej členke našich zloduchov.
Posledná poviedka ide opäť do Dannyho života ako alkoholika a o tom, ako okradol ženu a jej syna. Toto je opäť super a dej to posúva správne. Čiže príbeh začal veľmi sľubne.
Keď prídeme do románu, nastupuje veľké nadšenie. Danny je alkoholik, hľadá si novú prácu no súčasne sa rozhodne riešiť svoje problémy, nakoľko ho fľaša vždy a znovu ovládne. Pomocnú ruku mu podá jeho šéf, ktorý sa stane jeho mentorom. Danny sa následne zamestná v nemocnici, kde pomáha pacientom prejsť na druhú stranu spôsobom, kde ich telepaticky nechá zaspať a ich duša opustí telo. Preto ho volajú: „Doktor Spánok.“ Jedného dňa bude kontaktovaný dievčatkom menom Abra, ktorej psychické schopnosti sú ešte silnejšie. Idú po nej zlodusi, ktorí zabíjajú deti s nadaním osvietenia, aby z nich získali „paru“, ktorá je ich životnou energiou.
To je teda dosť noviniek vo svete Stephena Kinga. A ja začnem s tým, že poviem, že román je napínavý, má super postavy, čakáte čo sa bude diať, len sa potom všetko udeje veľmi rýchlo. To je dokopy asi jediný problém, ktorý s „Dr. Sleep“ mám. Napriek skvelému príbehu som neustále mal pocit, že celé vyvrcholenie nastane príliš rýchlo. Ako keby román ani nechcel ísť viac do hĺbky a trošku viac sa snažil povedať. Skončí to veľmi rýchlo a v strede mi chýbalo možno aj 200 strán. Stráca sa tým napätie a záujem. Napriek tomu, že všetko ostatné je super.
Abru ako postavu si okamžite zamilujete. Osobne mi sedí oveľa viac ako Danny v „The Shining.“ A čo sa jeho týka, jeho konanie je často pod tlakom a najmä bojuje často sám so sebou, no robí maximum preto, aby zachránil Abru pred veľmi škaredým osudom.
Čo sa zloduchov týka, tam už je situácia trošku horšia. Nie sú veľmi zaujímaví, Rose nepôsobí ako diabolská postava (napriek tomu, že sa ju Stephen King) snaží v tom smere vykresliť a veľmi jej to uberá chuť a strašidelnosť. Overlook bol podľa mňa desivejší.
Páči sa mi ale aj spôsob akým Danny s Abrou komunikujú, ako bojujú medzi sebou a záverečné vyvrcholenie príbehu a boj s Rose je zvládnutý skvele. Osobne by som „Dr. Sleep“ odporučil všetkým, ktorí milovali prvý diel. Neostanú sklamaní. Myslím si, že príbehu by neuškodilo, keby sa v ňom rozpovie o niečo viac a neskončil tak rýchlo. Možno musel Stephen King stihnúť deadline, no podľa mňa to knihe škodí. Ak vám to ale nevadí, určite si myslím, že za pozornosť stojí. Lepšie je ale najprv si prečítať „The Shining.“ Ale ani ako samostatný román to nie je neprehľadné. Určite si ho čeknite.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.