„Dreamcatcher“ je druhým titulom, kde sa Stephen King pokúsil urobiť sci-fi titul s mimozemšťanmi, ktorí pristáli na našej planéte. A nielen je to zaujímavejší, ale aj lepší titul, než bol „The Tommyknockers.“ V niečom sú si príbehy podobné, no majú aj veľa spoločného. Napríklad sa aj tu stretneme s telepatiou, stretneme sa s infekciou, ale súčasne tu budeme mať aj hrdinov, ktorí sa rozhodnú proti tomu všetkému niečo podniknúť a zabrániť katastrofe, ktorá môže nastať. To dodáva príbehu oveľa väčšie grády a lepšiu chuť. A plus k tomu je treba povedať, že tu máme pár zaujímavých momentov, ktoré skutočne robia knihu výnimočnú. Poďme sa teda pozrieť, prečo tvrdím, že „Dreamcatcher“ je tým lepším sci-fi románom od Stephena Kinga.
Máme tu štyroch priateľov Jonesy, Henry, Pete a Bobr. Pravidelne sa na zimu stretávajú na ich chate, ktorú volajú Zastrčenka. Plus si vždy spomínajú na posledného člena ich partie Douglasa. Ten je mentálne zaostalý a spoznali sa, keď ho zachránili od skupiny tínedžerov, ktorí ho šikanovali (Ok, priznajme si hneď, že to je postava, ktorú sme už videli vo viacerých tituloch, sme od Stephena Kinga čítali) a vytvoria ich päťku. Môžem ich asi tiež nazvať partiu loserov, ktorí však za každých okolností držia spolu. Plus ich ale Douglas obdaruje schopnosťami, ktoré ich v budúcnosti majú zachrániť. Pred čím? Bytosťou zvanou „Pan Šedý.“ To je hlava mimozemskej rasy, ktorá neskôr pristála na našej planéte, no nakoľko pristáli v obrovskej zime, podmienky im nevyhovujú. Ale možno existuje aj iná cesta, ako svoju nákazu rozprášiť na Zemi. A kto ich zastaví? Naši hrdinovia? Teda... pokiaľ prežijú.
Zaujímavé na tomto titule je, ako veľmi originálnu mimozemskú rasu tu Stephen King vytvoril a akým originálnym spôsobom fungovali. Je to niečo ako obrovská huba, ktorá sa pomocou výtrusov dokáže rozprašovať ďalej a ďalej. A vytvárať nové kolónie. Keby sa teda v zime dokázali tieto výtrusy usadiť. Musím uznať, nič také som ešte nevidel.
Čo ďalšie je na tejto knihe dobré? Musím povedať, že je to „Pán Šedý.“ To ako funguje v Jonesyho hlave je niečo, čo som tiež asi nikdy v živote nevidel. A spravenie hlavy ako skladisko, to je skvelý nápad. A to, že Jonesyho hlava má aj miesto, v ktorom sa môže jeho myseľ brániť a súčasne sa snažiť sabotovať jeho plán, to je skvelé. A plus Pán Šedý funguje skvele ako zloduch, lebo vidíme, že sa snaží zmocniť hlavy človeka, a v ňom priniesť nákazu na celý svet. A nie je na to nikto lepší. A keď už sme pri tom, tak Jonesy je rovnako skvelým hrdinom. Lebo napriek tomu, že má len malé percento svojej hlavy pod kontrolou, snaží sa vzdorovať a robiť niečo. To je to niečo, čo mi na Gardovi chýbalo. A Henry, musím priznať, že sa o ňom dozvieme dosť na to, aby sa stal postavou, ktorú si obľúbite. A jeho spolupráca s Ovenom. Veľmi chválim.
Čo ma už ale trošku mrzí je fakt, že tu máme štyri postavy s nadprirodzenými schopnosťami, no užijeme si ich len príliš krátko na to, aby sme sa o nich niečo dozvedeli. Jediné čo vieme je, že Pete je alkoholik a Bobr má zvyk ohrýzať špáradlá a je to dobrácka povaha so zmyslom pre humor. Ale sú v knihe príliš krátko. Chcel som vidieť aspoň nejakú kamarátsku kooperáciu v trojici. Viem, že to vzhľadom na to ako sa posunul dej nešlo, no mohli tam byť nejaké zmeny. Chápem, že nikto asi nechcel, aby sme tu mali rovnakú situáciu ako v „IT“, no potom tam Bobr s Petom (a najmä Bobr) vôbec nemuseli byť. Sú to skoro zbytočné postavy, o ktorých som chcel vedieť viac.
A žiaľ, toto nie je jediné miesto, kde kniha podľa mňa trochu zlyháva. Keď už človek pozná Stephena Kinga a vie, ako jeho príbehy zväčša dopadnú, nie je v závere už v takom napätí, akom by mohol byť. Vieme ako to celé dopadne, dokonca vieme odhadnúť aj ktoré postavy príbeh prežijú. Ale to už je len tým, že mám Kingove knihy skutočne výrazne načítané.
Ešte sa ale musím vyjadriť k Douglasovi (alias Dudditsovi), ktorý musím priznať, že je veľmi príjemná a silná postava. Napriek tomu, že je vážne chorý sa rozhodne ísť pomôcť Henrymu, dokáže sa skontaktovať aj s uväzneným Jonesym a pomôže im rozlúštiť mnohé hádanky. A opäť už len musím skonštatovať na záver jednu vec.
Filmová verzia tohto príbehu nie je len zlá, ale je to jedno z odpadových spracovaní, ktoré ak ste nevideli, tak ho ani nepozerajte. Ak ste knihu nečítali a film videli, prečítajte si ju a pochopíte, čo je na ňom zlé. Celkovo by som „Dreamcatcher“ ohodnotil ako fajn titul, ktorý má pár zaujímavých zvratov a silných postáv. V prípade, že máte radi mimozemšťanov, prídete si na svoje. A okrem toho tu máme aj hrdinov, ktorí sa rozhodnú veci spraviť poriadne a nie sa len ožierať a čakať, kým sa niečo vyrieši samo. Viem, že titul mohol celkovo dopadnúť aj lepšie, no je v ňom aj veľa dobrých momentiek. Čeknite si ho a vytvorte svoj vlastný názor.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.