Edgar Freemantle je stavbár, ktorý počas vážnej nehode utrpí vážne zranenie mozgu a jeho pravá ruka bude musieť byť amputovaná. Trpí výpadkami pamäte, začína byť agresívny a z toho všetkého nakoniec nastáva rozvod. Edgar rovnako trpí samovraždenými sklonmi a jeho terapeut mu poradí, aby odcestoval preč od všetkého a našiel si miesto, kde by mohol nájsť svoj pokoj a činnosť, ktorá by mu pomohla zvládnuť jeho problémy. A tak odcestuje na ostrov Duma Key, kde začne maľovať a kresliť. Avšak v tom všetkom sa skrýva niečo hrozivé. Niečo, čo súvisí s históriou ostrova. Spozná sa tu s štyridsiatnikom Jeromem Wiremanom, bývalým právnikom, ktorý po strate celej rodiny sa pokúsil o samovraždu, no svoj pokoj na tomto ostrove a najstaršou obyvateľkou Elizabeth Eastlakovou, ktorú tajomstvo lode na Edgarových obrazoch spája viac ako si myslí.
Najprv teda poďme na pozitíva knihy, ktoré boli hlavne v prvej polke. Máme tu veľmi dobre spracované a silné postavy. V prvom rade Edgar, ktorý po nehode skutočne rozbil svoje vzťahy s rodinou. No našiel schopnosť maľovať a pomaly sa vyrovnáva so svojimi problémami. Keď kráča po pláži a robí pokroky, cítite to spolu s ním. Jeho stretnutie s Wiremanom je fakt skvele spracované. A aj Wireman je vynikajúcou postavou. Má veľkú dávku osobnosti, má dobré srdce, no súčasne má výčitky, nakoľko mal pocit, že mohol urobiť pre rodinu viac. A Edgar mu venuje jeden úžasný dar. Nebudem však spoilovať.
Potom však prichádza moja najobľúbenejšia postava knihy a tou je Edgarova mladšia dcéra Ilse Freemantlová. Je to dievča, na ktoré môže byť skutočne hrdý. Napriek jeho správaniu svojho otca stále miluje, je veľmi milá, je inteligentná a stojí za ním za každých okolností. Nie je však naivná ani hlúpa. Vytvára pre mňa rovnaký efekt ako v „Cell“ Alice Maxwell. Ale majú žiaľ spoločného ešte viac. Ale nakoľko máme v „Duma Key“ oveľa zaujímavejšie a lepšie vyprofilované postavy než v „Cell“ pôsobí to všetko silnejšie a zvyšok príbehu už nie je len tápanie.
Magické elementy knihy sú rovnako zaujímavé. Edgarove maľby skrývajú veľké tajomstvo, ktoré mu predstaví samotná Elizabeth a keď sa k tomu dostaneme, prichádza pre mňa vrchol knihy. Edgarova výstava obrazov je jeden z najlepšie spracovaných momentov. Je to vrchol, aký by som si predstavil. Je tu plno filozofických myšlienok. V tejto knihe mi však nevadili, lebo som chcel poznať viac postavy a vedieť čím budú prechádzať.
Keby máme ale vybrať absolútne najlepší moment, tak je to momentka, keď Edgar cestuje za svojou dcérou, aby sa zbavil obrazu, ktorý si vzala so sebou. Je to láska otca, ktorý chce zachrániť jedinú osobu, ktorá skutočne stála pri ňom od začiatku až do konca a je to veľmi cítiť. Je to pre mňa najsilnejší moment, ktorý rozhodne stál za to a priniesol mi veľkú dávku napätia. A silne som dúfal, aby to zvládol. A kniha tu nedala skutočne ani raz vydýchnuť. Pre mňa je to najlepší moment.
Potom však prichádza hororová časť. A nejde to dolu vodou, no myslím si, že tá úprimnosť medzi postavami, ich vzťahy a ich povahy boli tak úžasné, že bolo pre mňa ťažké to prekonať. Takže to neznamená, že druhá polka knihy už nie je dobrá, no prvá polovica alebo dve tretiny boli tak silné, že zakryli zvyšok knihy.
Nechcem veľa spoilovať, no povedzme aspoň toľko, že tu máme „Perse“, ktorej plné meno je Persephona. Je v čínskej bábike, ktorá kedysi patrila Elizabeth. A ona dokázala zabiť niektorých členov práve volaním o pomoc, kde mali iní pocit, že sa niekto topí. A snahou o záchranu sami prišli o život. Je to zaujímavé, je to atmosferické, no nie je to tak zaujímavé ako bolo všetko čo sa dialo predtým. Ruiny starého domu sú fantastické, len stále si myslím, že tento titul nemusel byť hororom.
„Duma Key“ mal byť podľa mňa niečo ako bolo „The Green Mile“, „Dolores Claiborne“ alebo „Rita Hayworts And The Shawshank Redemption.“ Kniha mohla skutočne byť o postavách na ostrove, o ich vzťahoch, o tom ako sa Edgar vyrovnával so svojimi zraneniami a výpadkami pamäte a tak ďalej. Lebo tieto scénky boli silné a efektné. A skutočne to mohla byť fantastická dráma. Ale na koniec sa v druhej polke dostane horor.
Nebudem však knihu hodnotiť podľa toho, čo by som chcel, aby bola, ale podľa toho akou je. A z toho čo som tu dostal, musím uznať, že som bol z knihy nadšený. „Duma Key“ je silným príbehom a zaujímavým hororom, ktorý však niektoré momenty knihy zvládol oveľa lepšie než iné. Som rád, že som sa na tento titul pozrel a viem, že sa v budúcnosti ešte vrátim. A k Ilse Freemantlovej poviem ešte jedno. Ak v živote existovala postava Stephena Kinga, pre ktorú som vyronil pri čítaní slzu, tak to bola práve ona. A to je viac než dobrý dôvod na to, aby som vám „Duma Key“ odporučil. Je to dobrý titul.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár