Koncom 90-tych rokov sa s knihami Stephena Kinga niečo stalo. Po „Bag Of Bones“ akosi prišiel silný útlm. Tituly pomaly začali padať zo super do OK. Pozrime si len moje predošlé recenzie. „The Girl Who Loved Tom Gordon“ bol dobrý, ale mohlo sa z atmosféry vyťažiť predsa len o niečo viac. „Dreamcatcher“ napriek dobrým postavám a kreatívnym mimozemšťanom stiahol príbeh v druhej polke do náháňačky s časom a niektorých hrdinov sme ani nespoznali. „Black House“ bol veľmi komplikovaný sequel k fantastickému románu „The Talisman“ a podľa mňa sa snažil byť temnejší, len stratil tým svoje čaro. Plus prepojenie na „Dark Tower“ už bolo tak silné, že človek potreboval veľký background, ktorý v tejto knihe nedostal. Napriek tomu však tieto romány sú OK, a majú miesta, ktoré bolo úžasné sledovať. Lenže potom sme sa museli spustiť na šmýkalke ešte viac a roku 2002 prišiel román „From A Buick 8.“ Osobne som mal voči tomuto dielu predsudky, že to bude len opakovanie toho, čo sme mali v románe „Christine.“ Realita ale siaha ešte viac hlboko, než som čakal. A už len malá poznámka. Ak máte toto dielo radi, super. Nemám s tým žiadny problém, každý máme rozdielny názor. Skúste sa však pozrieť na veci z iného uhlu a pochopiť, prečo ja mám s touto knihou problém. Poďme sa teda na to pozrieť.

Náš príbeh sa odohráva na policajnej stanici, kde mladý chlapec Ned pomáha bývalým kolegom svojho otca. Ten tragicky zahynul, no on sa učí pracovať ako policajt. A otcovi kolegovia ho majú radi. Jedného dňa však v hale B objaví pod plachtou skryté vozidlo Buicku. A vo výbornom stave. A chce sa v ňom previezť. Zamestnanci stanice však začnú Nedovi hovoriť o tom, čo je to vozidlo zač. A vlastne to nie je ani vozdilo, len dokonalá maketa. Ktorá sa jedného dňa s vodičom objavila na benzínke, odkiaľ potom šofér zmizol nevedno kam. A z času na čas sa otvoria dvere alebo kufor auta, a stiahne niekoho alebo niečo do iného sveta, alebo dokáže priviesť veci z druhej strany do toho nášho.

Ok, takže aké problémy mám s týmto príbehom. V prvom rade je tu problém ten, že všetko už dokážete dopredu veľmi jasne odhadnúť. Viete, kto prežije, viete kto zomrie, viete ako sa jednotlivé situácie asi vyvinú. Už to všetko viete veľmi presne. Lebo je to celé prerozprávané postavami, ktoré to už prežili. A výrazne to uberá chuť príbehu. Stáva sa veľmi nudným. A pretĺkať sa cez prvú polku je skutočné utrpenie. Prečo? Lebo až na pár veci, sa skoro vôbec nič nedeje. A v druhom rade je tu fakt, že to nie je ani napísané zaujímavo.

Čo sa postáv týka, nezaujímal som sa dokopy asi o nikoho, okrem ich dispečerky Shirley. Je to asi jediná postava, ktorá vám nesplýva nejako s inými. Plus sa všetko točí okolo bývalého šerifa, Nedovho otca Curtisa, a jeho kolegu Sandyho (ktorý sa potom stal šerifom). A popravde, nestaral som sa dokopy o vôbec nič. Bolo mi jedno ako dopadnú ich pokusy s tvormi, ktoré vyšli z auta von, nestaral som sa prečo je Buick taký aký je, a nestaral som sa ani o to, kam to celé vedie. A myslím si, že nebudem moc spoilovať ak poviem, že to vedie do sveta „Dark Tower.“ Osobne, začínam mať pocit, že všetky príbehy sa musia prepájať na svet „Dark Tower“ a hoci je to fantastické dielo, nepotrebujeme toho až toľko. Najmä ak tu budeme mať postavy, o ktoré sa vôbec nezaujímam.

Ďalšia vec je, že to bola možnosť priniesť cestovanie do iných dimenzií alebo prenos tvorov do našej dimenzie. Vieme aké to bolo úžasné v „The Drawing Of The Three“ alebo „The Talisman.“ Tu však všetky tvory (okrem jedného) prídu do nášho sveta mŕtve. Tým sa všetko napätie v mihu stráca. Máme sa báť mŕtvoly, o ktorej len budeme vedieť, že vyzerá ako zmutovaný netopier a podobne? To fakt nie.

Ku kreditu knihy sa ale v druhej polovici začína zdvíhať zo zeme, no osobne si myslím, že až posledných 50 strán knihy skutočne prináša niečo zaujímavé. Nie je to síce úplne to čo sme chceli vidieť, no spravilo to viac než všetkých 250 strán predtým. Tento titul by vynikol oveľa lepšie ako poviedka. Keby sa tak nerozpitváva všetko, keby sme nešlapali v nudnom príbehu, ktorý len vysvetľuje a vysvetľuje a vysvetľuje. Dalo sa spraviť oveľa viac. Ako poviedka by to fungovalo. Keby chlapec objaví Buick, policajti by mu v skratke povedali o čo ide a mali tam záverečný moment, vtedy si viem predstaviť tento román fungovať. Malo to byť niečo ako jeho „The Jaunt.“ Miesto toho však tu máme len 300 stranovú knihu, ktorá absolútne nenadchne, je absolútne zabudnuteľná, a ani tých pár dobrých momentov na konci ju nemôže zachrániť.

„From A Buick 8“ je kniha, ktorá mi nič nedala, len ma pripravila o niekoľko hodín môjho času. Ak ste si ju užili, ako som povedal, to je super. Ale podľa mňa je toto dielo, ktoré bude najlepšie preskočiť a ignorovať. Radšej si prečítajte „Christine“, ktorá podľa mňa ponúkla oveľa viac než toto. Všetko čo mohlo byť zaujímavé je jedna veľká nuda a kniha je maximálne rozvlečená. A nevidím dôvod na to, aby som ju odporúčal. Len škoda, že to je len prvá v sérii románov, ktoré boli veľkým úpadkom pre Stephena Kinga. Jediné čo však na tomto mieste môžem povedať je, že som rád, že nakoniec opäť chytil druhý dych.

 Recenzia
Komentuj
 fotka
skip  16. 7. 2014 16:29
pre mňa jedna z tých lepších kníh. postavy boli príjemné, milé a mali sa navzájom radi. Tajomné auto fakt tajomné a trochu desivé. Bolo mi ľúto vrátiť knižku do knižnice.
 fotka
reviewit  16. 7. 2014 16:38
@skip - Musím priznať, že som rád, že je veľa ľudí, ktorí si túto knihu užili. A nakoniec, to je na literatúre to najlepšie. To čo niekomu nesadne môže iný brať ako dobré dielo.
 fotka
skip  16. 7. 2014 16:56
presne tak mne napr. toho táto kniha dala veľmi veľa. pár stránok som si aj odfotil. A to, že tie tvory v našom svete neprežili, že nevieme odial sú, že nevieme nič o tom temnom chlapíkovi, ktorý na ňom prišiel, ani o - vlastne o ničom, je pre mňa príťažlivé a často nad týmto titulom premýšľam King mi v tomto príbehu dal presne to čo chcem.
 fotka
vlcica1989  16. 7. 2014 17:09
musím súhlasiť so @skip -om mala som podobné pocity
Napíš svoj komentár