Na osamelej chate ďaleko od civilizácie sa manželia Annie a Gerald rozhodnú stráviť príjemný víkend. Samota, pokoj ponúka príjemný sex s milovanou ženou. Gerald však nechce príjemné milovanie, ale mať spútanú ženu k posteli, do ktorej môže vniknúť a byť pánom situácie. A aby to nebolo len erotické, ale realistické, použije na to skutočné policajné putá. Nakoľko je právnik, zohnať ich nie je pre neho žiadny problém. Annie to pomaly ale začína považovať za ponižovanie a v tento deň nemá záujem o takýto sex. Keď sa jej ale Gerald rozhodne zmocniť napriek tomu, kopne ho do slabín, spadne z postele, zlomí si väzy a dostane infarkt. A Annie teraz ostala pripútaná k posteli, a prichádza otázka – „Ako sa teraz dostať z tých pút? Tyče nepustia, kľúče sú ďaleko.
Povieme si najprv o plusoch tejto knihy, pretože je ich tu skutočne veľa. V prvom rade je to absolútne maximálne vygradovaná atmosféra, ktorá dodáva chuť aj realistickej zápletky. Toto isté urobilo „Cuja“ a „Misery“ maximálne desivými a uveriteľnými. Tu je to presne to isté. A dáva to všetkému fantastický nádych. Mnohé scénky vám ostanú v pamäti. Napríklad ako hypnotizuje pohár vody na nočnom stolíku vedľa nej. Ako sa ho snaží dosiahnuť a napiť sa. Ako sa snaží dostať k sebe všetko, na čo len dosiahne a využiť to vo svoj prospech, ako sa snaží vykričať si pľúca, a ako pomaly prepadáva šialenstvu a jej mozog prináša všetky jej osobnosti, aby ju dostali z jej šlamastiky.
Potom je tu ale ešte aj postava túlavého psa menom Princ. S tým to skutočne dostáva ešte väčší nádych. Keď vojde do chaty a začne sa kŕmiť na Geraldovej mŕtvole, musím priznať, že som vnímal situáciu ešte intenzívnejšie. Ale k jeho plusu, nikdy nenapadol Annie, napriek tomu, že bola absolútne bezmocná. A ona sa na to všetko musí prizerať. Nedá sa to nazvať inak, ako absolútne detailne vygradovaná atmosféra.
Postavy sú tiež zaujímavé, napriek tomu, že ich je tu relatívne málo. Geralda spoznávame skôr cez myšlienky Annie, ktorá sa vracia k minulosti. A občas sa človek pýta, prečo si našla človeka, ktorý absolútne spĺňal predstavy muža, ktorého by nechcela? Je to niečo podobné ako s Beverly Marshovou v „IT“. Jediné, čím je Annie ešte viac traumatizovaná oproti Beverly je fakt, že jej otec ju počas sledovania zatmenia slnka sexuálne zneužil.
To nám dáva aj veľa z jej osobnosti. Mala v sebe väčšie množstvo rozpoltených osobností, alebo osobností, ktoré poznala a radili jej zo situácie von. A každá po svojom. A cítite jej zúfalstvo s ňou, prežívate jej starosti a do konca knihy chcete, aby sa z tej šlamastiky dostala.
Ale narozdiel od „Misery“, ktorá sa dá označiť skoro dokonalým dielom, „Gerald´s Game“ má aj pár problémov. Pár menších, no je tu jeden väčší, ktorý pôsobí rušivo. V prvom rade situácia, ktorá ma trošku mrzela bol fakt, že okrem pripútania k posteli má neustále pocit, že ju z rohu miestnosti niekto sleduje. A keby to ostalo len pri pocitoch, bolo by to absolútne fantastické. Máte pocit, že prepadá šialenstvu a toto všetko by to už len dokončilo. Temná bytosť v rohu, ktorá ju sleduje v jej predstavách, to znie skvele. A veľmi dobre to spolupracuje s atmosférou. No na konci to Stephen King pokazí jediným momentom, ktorý ale nebudem spoilovať. A hoci sa následne vráti tam, kam to malo celý čas smerovať, už sa stihlo dosť pokaziť.
No potom je tu väčší problém, ktorý mi spôsobilo prepojenie knihy s jeho nasledujúcim titulom „Dolores Claiborne.“ Prečo? Pretože v scénke zatmenia prídeme k poznaniu, že obe ženy nejakým zvláštnym spôsobom vedia o tej druhej a dokonca poznajú aj meno tej druhej. Nedáva mi to žiadny zmysel. Odkiaľ to prišlo? „Gerald´s Game“ nemusel byť prepojený s nijakou Kingovou knihou a byť ako niečo samostatné. Je mi jasné, že obe ženy mali podobné pocity (o Dolores si povieme viac v budúcej recenzii), no spraviť takéto myšlienkové stretnutie bolo podľa mňa z cesty. A trochu to pokazilo zážitok, lebo som celý čas knihu vnímal ako realistické dielo, ktoré sa mohlo udiať v každom aspekte a bode. Toto mi však ten pocit berie.
Keby som teda mal na záver ohodnotiť „Gerald´s Game“ tak by som jednoznačne povedal, nech si to prečítate ale len v prípade, ak máte veľmi pevné nervy, ktoré len tak ľahko neprasknú. Táto kniha má veľké čaro Stephena Kinga, ktorý na malom mieste stvorí niečo veľké. Je to jedna z mála kníh, ktorú som musel skutočne predýchavať. Je silná, intenzívna, veľmi dobre napísaná, jednoducho je to atmosférický orgazmus, ktorý si je treba čeknúť. A možno si aj rozmyslíte niektoré zvrátené sexuálne praktiky, ako je pripútanie k posteli.
Recenzia
Komentuj
3 komenty k blogu
1
soltyky
17. 6.júna 2014 13:32
tato kniha je uplne super a mne sa ten muz v rohu praveze pacil.. posobilo to na mna neskutocne sialene
2
mne postava v rohu prišla maximálne reálna, veď to aj neskôr bolo vysvetlené kto to je a prečo tam je inak super recenzia. nadväznosť na Dolores mi absolútne unikla
3
mne sa práveže ten moment páčil, ze to nie je len ..preludová zaležitost, teším sa recenzuj dalej .
Napíš svoj komentár