V prvom rade si povedzme, v akom období sa dej knihy odohráva. V lete päťdesiatych rokov a v období osemdesiatych rokov, keď sa hlavní hrdinovia vrátia. Okrem toho sa však dozvieme aj trošku z histórie najväčších katastrof Derry v jednotlivých medzihrách. Dozvieme sa príbehy našich hlavných hrdinov – Bill, Ben, Eddie, Beverly, Mike, Richie a Stan, ktorý sa tu v lete stretli s monstrom, ktoré volali len – TO. Každý z nich mal s touto príšerou osobné skúsenosti a vyformovala sa do podoby klauna. A ten si hovorí – Pennywise.
Čo sa jeho týka, na môj vkus toto je obdobie, keď začali byť zlodusi oveľa tvrdší a nebezpečnejší, než v predchádzajúcich tituloch. Môžeme argumentovať, že Cujo, Christine alebo Church boli hroziví, ale ich čaro bolo v tom, že dokázali byť hroziví bez toho, aby vyslovili jedinú vetu. A fungovalo to. Tu sú niektoré jeho reči posunuté podľa mňa trošku ďaleko. Úprimne si myslím, že aj dospelí mohli mať s niektorými jeho vetami trošku problém. Ja osobne, niektoré scénky mi vadili. Napríklad jeho stretnutie s Eddiem v podobe starého chlapa. Brrr. Ale jednoznačne musím uznať, že Pennywise bol hrozivý. Nepriniesol mi však traumu z klaunov, ktorú toto dielo veľa ľuďom spôsobilo. Alebo za to mohol v 90-tom roku Tim Curry? Neviem. Tak či tak, mňa sa to nedotklo.
Ale pokračujme ďalej. Čo naši hrdinovia? Ako fungujú tí? V 50-tych rokoch sú ich postavy vynikajúce. „Partia Stroskotancov“ je zaujímavá a máme tu všestranné postavy. Fungujú ako najlepší priatelia, no neprichádza všetko naraz. Ich partia sa dáva dokopy postupne. Dalo by sa argumentovať, či sa naozaj mohlo sedem detí stať najlepšími priateľmi a byť stále spolu... no podľa mňa to funguje. Najmä keď si človek uvedomí, že ich spája veľmi desivé tajomstvo. Ale je tu jedna jediná scénka, ktorá akosi posúva všetko do akejsi veľmi zvláštnej roviny a sám si nie som istý, či som sa s touto časťou knihy stotožnil. Nechcem veľa prezrádzať, no pre tých, ktorí čítali asi vedia. Beverly tu skutočne bude mať momentku, na ktorú sa nedá zabudnúť, a vôbec som nevedel, čo si mám o nej myslieť.
Keď sa však z tejto skupiny stanú dospelí, všetci až na jednoho z nich odídu do sveta za svojimi snami. A stanú sa z nich schopní ľudia, ktorí žijú celkom šťastným životom. Jedinou výnimkou je Mike, ktorý ostane v Derry a stane sa z neho knihovník. V knihe pôsobí ako strážca majáku. A keď nájde dostatočný dôvod, zavolá všetkých ostatných zo všetkých kútov USA, aby prišli na stretávku so svojim starým známym strašidlom.
Príbeh je síce rozvrstvený na veľké množstvo pasáži z rôzneho časového obdobia, no vôbec sa v tom nedá stratiť. Nie je to síce najľahšie čítanie, no nie je to ani nič maximálne mätúce. Dobré je, že sú aspoň jednotlivé časti označené a vieme, v ktorom roku sa dej odohráva. Ok, začnem túto recenziu problémami, ktoré som mal pri čítaní.
Prvý je Henry Bowers a jeho partia. Ok, Vincent a Krkavec sú celkom ok, síce nemajú v sebe žiadnu zaujímavú osobnosť okrem toho, že sú to veľkí chlapci, čo radi šikanujú partiu stroskotancov. Nie sú ničím zaujímaví, ale nejako výrazne mi nevadia. Henryho postavu sme už ale videli u Kinga toľkokrát, že sa to môže označiť ako jedno z jeho klišé. Kde sme už mali takúto postavu? „Carrie?“ „Christine?“ „The Body?“ (povieme si keď prídeme ku zbierke „Different Seasons“). Nie je to nič nové, čo by sme už nemali. Tínedžer, ktorý chce byť drsný a tak sa správa drsne. A plus má pri sebe vystreľovací nôž.
Ešte viac ako Henry mi však vadí Patrick Hockstetter, ktorého postava je taký neskutočný psychopat, že to môže dopadnúť len ako veľmi zaujímavá, alebo maximálne idiotská postava. A tu to získalo práve druhý spomínaný efekt. Všetko čo sa spája s touto postavou mi lezie maximálne na nervy, jeho povaha, jeho vtipy, jeho spôsob zábavy, všetko. Tento idiot si mal asi zbaliť kufre a vypadnúť z Derry niekam do Jerusalem´s Lot ako vedľajšia postava. Tam by si na ňom pochutnali občania a bol by od neho pokoj.
Potom sú tu aj „stroskotanci.“ Ako deti sú veľmi dobre stvárnení, no ako dospeláci ... už nie až tak veľmi. Možno za to môže fakt, že dobrodružstvo opustilo ich krv, alebo neviem čo, no odrazu mám pocit, že postavy, ktoré chceli niečo dokázať sme vymenili za postavy, ktoré sa boja urobiť čo len krok, lebo ich Pennywise zabije. Pre mňa je to problém, lebo som sa oveľa viac stotožnil s ich odvážnym ja, než úspešným a zbabelým ja.
A síce som už niečo naznačil, tak je treba si priznať, že Pennywise je síce výborne stvárnený zloduch. Jeho tvár klauna a schopnosť premeniť sa na čokoľvek, čo najviac desí našich hrdinov je zaujímavé. Ale že by to bol Kingov najdesivejší zlosyn? To si nemyslím. Je desivý? Rozhodne. Výstredný? Totálne. Nápaditý a zaujímavý? Nebudem sa tu hádať. Ale na druhú stranu sú niektoré jeho vety až príliš posunuté za hranicu, ktorú som bol rád, že King často toleroval. Prvé stretnutie s Eddiem, ako som spomenul už vyššie, bolo podľa mňa až nechutné. Neviem, možno mi niečo uniká, ale Pennywise nebol pre mňa až tak hrozivý ako Cujo alebo neskôr Tek (povieme si pri románe „Desperation“).
Ale prejdime teraz na pozitíva, lebo tých je tu dosť. Budem už znieť ako gramofónová platňa, ale hororová atmosféra v tejto knihe je absolútne fantastická. Je to oveľa silnejšie než „Christine“ či „Pet Sematary.“ Toto je horor tak, ako si predstavujete. A nadprirodzené momenty tu hrajú veľmi silnú rolu. To boli podľa mňa fantastické momenty. Je to podľa mňa lepšie ako to bolo v „The Talisman?“ Myslím, že až tak vysoko táto kniha nešla, no stále je to kvalitný a desivý príbeh s mrazivou atmosférou.
Rovnako sú zaujímavé aj katastrofy, ktoré sa Mike snažil zdokumentovať. Dozvieme sa o veľko masakri, výbuchu železiareň, veľkom požiari v Čiernom Bare, alebo obrovskej prestrelke medzi políciou a niekoľkými chuligánmi, ktorí si mysleli, že im patrí svet. Škoda, že tam nebol medzi nimi aj Henry.
Časy detstva? Stvárnené absolútne geniálne. Dokonca som si vždy prial byť členom partie stroskotancov. Len potom by bola asi škoda vyrásť. Veľmi sa mi páčilo. Dokonca som aj tajne túžil vždy prežiť takéto dobrodružstvo. Samozrejme, pokiaľ by som nemusel v detstve skončiť mŕtvy a dole sa vznášať. Áno, to by bolo už trošku iné. Ale napriek tomu, bol by zo mňa dobrý ôsmy stroskotanec.
Vrchol a záverečný boj s Pennywisom, tiež dobre zvládnutý. Niekedy nám stačí veriť, že niečo dokážeme, a splní sa to. Jediné čo sa mi na tejto momentke nepáčilo bol fakt, že po smrti Pennywise sa z nejakého mne nejasného dôvodu začne likvidovať samo od seba celé mesto. Akoby to to monstrum držalo pri živote. Akoby Derry samo o sebe bolo To. Neviem, možno je môj pohľad o niečo skreslený. A záverečné dialógy medzi hrdinami? Fantastické. Čudné, ale veľmi dobre to tam pasuje. História o tomto monstre asi nesmie existovať.
Takže čo viac by som ešte dodal? Ostal som z knihy tak ohromení ako veľké množstvo fanúšikov Stephena Kinga? Asi nie. Do desiatky najlepších titulov od Kinga by som ju pravdepodobne zaradil, myslím si, že niektoré predchádzajúce alebo nasledovné tituly na mňa zapôsobili viac. No napriek tomu je „IT“ titul, ktorý si celkom určite musíte čeknúť. Jeho atmosféra je mrazivá a desivá, detskí hrdinovia fantastickí a celé to pôsobí ako veľmi silný a kvalitne napísaný príbeh. Stephen King to dokázal. Osobne som veľmi rád, že som si knihu prečítal, dokonca som rád videl aj filmové stvárnenie a je dosť reálne, že sa k tejto knihe v budúcnosti vrátim a pripomeniem si ju. A verím, že ak milujete horory, nebudete sklamaní ani vy. „IT“ je jednoznačne titul, ktorý si treba čeknúť.
Recenzia
Komentuj
4 komenty k blogu
1
soltyky
5. 6.júna 2014 10:36
suhlasim s tym,co si napisal ..ale ten ich spolocny moment co mali, som nepochopila vobec.. neviem na co to bolo dobre
2
@soltyky - to som myslel pri tej Beverly... ako to čo sa tam udialo... heh? Je to zbytočné, mätúce a dá to akurát nepríjemný feeling. Človek sa cíti - Odkiaľ sa to tam dostalo? WTF?
3
Ja vážne nechápem, čo je na tej knihe strašidelné ?
Prečítal som ju dva krát a nič.
Jeho knihy sú dobré. To áno.
Ale strašidelné ? Pre mňa nie.
Prečítal som ju dva krát a nič.
Jeho knihy sú dobré. To áno.
Ale strašidelné ? Pre mňa nie.
4
nie že by som sa klaunou po prečítaní bála ale prídu mi odporní King je pre mňa majstrom charakterov, ktoré zvláda úplne bravúrne a sú to práve postavy, ktoré dokážu potiahnuť aj slabší príbeh (nemyslím IT)
Napíš svoj komentár