Pri Stephenovi Kingovi som si už zvykol na jeho úžasný pisateľský a rozprávačský štýl, no súčasne som mal na pamäti ako dopadla detektívka v jeho „Colorado Kid“ a mal som trošku obavy. No narozdiel od tej novelky sa tu King vrátil v plnej paráde. Poďme si teda rozobrať najprv dobré momenty príbehu.
V prvom rade musím pochváliť výborne stvárnené prostredie Joylandu. Je to miesto, kam by som sa určite rád išiel pozrieť a zistiť ako to funguje. Kompletne nasajete atmosféru toho miesta a budete mať krásny obraz na to ako celý lunapark, ktorý predáva ľuďom zábavu funguje a podľa mňa to stojí za to preskúmať.
Potom sú tu postavy. Sú tiež veľmi zaujímavé a radi s nimi strávime svoj čas. Devin ako mladý študent, ktorý si vezme letnú brigádu, no súčasne sa potom rozhodne zostať v lunaparku a náš hlavný hrdina je fantastický. Cítime jeho zanietenosť pre prácu, jeho bolesť keď mu dá frajerka kopačky, radosť, ktorú pociťuje keď rozdáva ako „Pes Howie“ deťom radosť a súčasne starostlivosť, ktorá sa prejaví v jeho vzťahu k Michaelovi. Rád som spoznával tohto človeka ako hlavného hrdinu.
Ostatní sú však rovnako zaujímaví. Máme tu jemne nadanú jasnovidku Fortunu, sympatického majiteľa zábavného parku, veľmi úprimných priateľov v podobe Erin a Toma a rovnako aj rôznorodých a sympatických kolegov, ktorých budete radi sledovať. Napríklad Lane, ktorý sa stará o veľké ruské kolo, veľmi zanietený a herecky talentovaný Fred, mrzutý a večne nakrknutý Eddie alebo šéf tímu Bíglov a súčasne pracovník strelnice, ktorý chce aby ho volali „Taťka“ bez akéhokoľvek vykania.
Atmosféra knihy je rovnako skvelá. Ako som už spomenul, nejde o žiadny horor a ako už ma poznáte z mojich hodnotení titulov ako „From A Buick 8“ alebo „Cell“, nie som fanúšikom vykecávania a rozdávania múdrostí. Najmä ak to podľa mňa zdržuje dej a príbeh stojí na mieste. Tu to však neplatí. Na malom mieste King urobil skutočne fantastický spád. Vieme totiž, že sa v Devinovom živote niečo stane a čakáte kedy stretne dievča s červenou čapicou a chlapca so psom. Rieši tu súčasne aj vraždu v Dome Hrôzy, čo je tiež veľmi zaujímavé a rovnako je nám to aj čriepok po čriepku podávané ako niečo pomimo hlavnej línie. Výsledok je ten, že ani na jednom mieste knihy sa nikdy nenudíte, lebo všetko sa deje súčasne. A možno za to môže aj nádherné stvárnenie Joylandu.
Ak by som však mal mať jeden drobný negatívny komentár, tak asi by to bolo len k tomu, že som asi chcel viac vedieť o Wendy. Keďže nášmu hlavnému hrdinovi zlomila srdce, túžil som ju viac poznať, chcel som poznať znenie rozlúčkového listu, chcel som, aby viac zapadla do príbehu. Nie je to ale nutné, aby to tak bolo a príbeh ako taký to absolútne nenarúša ani nelikviduje. Jej rola mohla byť ale aspoň trošku väčšia.
Inak ale ani neviem čo viac by som povedal. Možno ešte pochválim veľmi dobre stvárnený vzťah Devina s chlapcom Michaelom. A scénka, keď ho vezme do Joylandu je pre mňa najkrajší moment knihy. Nechcem len hovoriť moc, aby som neprinášal do tejto recenzie zbytočné spoilery. Sú určité veci, ktoré budú lepšie ak ich spoznáte na vlastnú päsť. A s tým už len na záver poviem – „Určite si „Joyland“ zožeňte a ponorte sa doň sami. Ide o dobrý príbeh.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
1
sugy1
9. 1.januára 2015 15:01
musím sa priznať, že tento román sa mi pozdával z jeho prác menej. Ale stále je to nadpriemer oproti väčšine kníh čo poslednou dobou vychádza.
Napíš svoj komentár