Najprv malá info. Pre tých, ktorí ako ja čakali romantické dielo, veľká chyba v úsudku. Ale čo sa dalo čakať? Príbeh o žene, ktorej zomrel manžel a rozhodne sa upratať jeho veci z povaly... to neznie zrovna lákavo. Napriek tomu si však k tejto žene pomaly budujeme vzťah a cez všetky fotky, články a spomienky spoznávame jej minulosť a rovnako aj minulosť jej manžela, – úspešného spisovateľa Scotta Landona. Minulosť, ktorú akosi vytesnila zo svojej pamäte.
Po jeho smrti je však otravovaná veľkým množstvom ľudí, ktorí chcú nájsť v jeho dome nevydané príbehy, ktoré by mohli posmrtne žať úspechy. Lisey ich ale všetkých vyhadzuje, nakoľko chce mať svoj osobný pokoj a rovnako nechce, aby urobili z jeho pracovne skladisko papiera a chaosu. Jeden z nich sa však rozhodne zájsť tak ďaleko, až začne našu hlavnú hrdinku ohrozovať na živote. A tento muž sa volá Zack.
Z toho čo som napísal asi stále nenachádzate žiadne zaujímavé momenty. To je z toho dôvodu, že toto je len časť príbehu, ktorú spoznávame. Okrem toho ešte spoznávame životný príbeh Scotta, ktorý mal veľmi ťažké detstvo a prežil si toho skutočne viac než dosť. Jeho brat (a rovnako i on) trpel zvláštnou mentálnou chorobou. Okrem toho však mali i schopnosť cestovať na miesto, ktoré nazval – „Bájodolí.“ Nachádza sa v ňom jazero s liečivou vodou, a pôsobí upokojujúco, no v určitých hodinách je to miesto nebezpečné, nakoľko sa v ňom nachádza nebezpečný tvor, ktorého Scott volal „Dlháň,“ ktorý prenasleduje nevítaných hostí svojho sveta. Jazero je ale bezpečnou zónou, kam nesmie. Treba ale dávať pozor. Ak sa svojej obete čo i len dotkne, bude ju prenasledovať po zvyšok svojho života.
Čo sa všetkého tohto týka, dávam plný počet bodov. Svet Scotta a jeho brata, rovnako ako ich vzťah bol úžasný a súčasne i desivý. Keď sa Lisey ocitne v jeho svete a nejakým záhadným spôsobom so Scottom stále komunikuje – všetky tieto momenty sú skutočne silné a kvalitne spracované. A veľmi rád som cestoval do tohto „Bájodolí“, ktoré bolo nádherné a desivé zároveň. Toto je Stephen King, ktorý vytvára výborné prostredia so zaujímavými postavami, o ktoré sa zaujímame a užívame si čas strávený s nimi.
Horšie je to však v realite, ktorá bude pôsobiť dlhodobejšie veľmi nudne. Nechem tvrdiť, že je to absolútne frustrujúce ako to bolo pri „Cell“. „Lisey´s Story“ síce tieto momenty má, no nie sú až tak rozťahané a navyše nakoľko Lisey je príjemnou postavou, bude ten čas aspoň trochu príjemnejšie strávený. Potom je tu ale aj Zack, ktorý ako zloduch príbehu celkom funguje. Nikdy neviete kde sa objaví, kedy sa tam objaví, a je tak rozhodnutý dokončiť svoju prácu, že je mu absolútne jedno ako. A nezáleží na tom, či už nikto o neho nestojí. Musí to dokončiť tak či tak.
Scottova pracovňa na povale je síce zaujímavé miesto s množstvom starých a zabudnutých spomienok, ktoré si Lisey pripomenie, no na druhú stranu je pravda, že z tohto obdobia si už nepamätám skoro vôbec nič. Vieme len, že bola hrdou manželkou svojho muža, milovala ho a prežili spolu skutočne krásny čas. Škoda len, že trval tak krátko. Nebudeme si klamať. Scénka, kde sa dozvieme o striebornom rýli a spomienky na jeho spisovateľské časy sú milé a odrážajú jej život, no rovnako sú nudné a veľmi zabudnuteľné. Ja sám si o nich nepamätám nič. Napriek tomu, že to všetko je dôležité a v budúcnosti tie malé momenty zapadnú na svoje miesto.
Celkovo však keď si zhrniem „Lisey´s Story“ tak je vidno, že Stephen King sa skutočne rozhodol priniesť niečo efektnejšie a zaujímavejšie. Neviem prečo sa však jeho rozprávačský talent zabieha do veľkého vysvetľovania, spomínania, nie veľmi dynamických dialógov a vnútorných monológov, ktoré buď vo vás vyvolajú veľkú dávku emócií, alebo budete mať pocit, že zaberajú čas a miesto. A žiaľ, ja patrím k tej druhej skupine. A tých nudných pasáží je tu často príliš. Ku kreditu tejto knihy však nie sú až tak nudné. Istá dávka záujmu tu stále je, no často si prajete, aby tie pasáže konečne skončili a pohli sme sa z miesta, alebo sme sa dozvedeli viac o tom, čo nás zaujíma.
Keď si ale spomeniem na magické momenty a jednotlivé postavy, nemôžem byť na túto knihu až tak zlý. Pretože tie momenty boli tak skvelé a bravúrne stvárnené. Podľa mňa je v tomto titule viac, než sa od nej očakávalo. A hoci to nie je titul, ktorý by som mohol stopercentne odporúčať, ja som rád, že som si ho prečítal. Možno sa k nemu dokonca i raz vrátim. Nie je to to najlepšie čo King napísal, no oproti „Cell“ a „From A Buick 8“ beriem túto knihu oveľa viac. A moje sympatie k nej sú oveľa silnejšie. Zvážte si pre a proti a rozhodnite sa sami. Podľa mňa sú však jej dobré momenty dosť silné na to, aby ste si ju prečítali aspoň raz. Pri predošlých tituloch boli veľké očakávania, ktoré ostali pochované. Tu boli očakávania nulové a kniha ma prekvapila skutočne skvelými momentmi. A to ju robí titulom, ktorý podľa mňa stojí za to si pozrieť aspoň raz. Možno aj dvakrát.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucyvampirka
18. 7.júla 2014 08:17
super článoček
Napíš svoj komentár