Budeme pokračovať ďalšou poviedkou s názvom „Sometimes They Come Back.“ A po jemnom sklamaní sa opätovne dostávame do veľmi zaujímaveho príbehu. Jim Norman žije svoj život ako učiteľ a vyzerá to tak, že sa nebude nič zaujímavé diať. Jedného dňa však tragicky zomrie jeden z jeho najlepších žiakov a do triedy mu bude pridelený nový študent. A ten je mu veľmi povedomý. A pokračuje to, až sa do jeho triedy dostanú traja nováčikovia, ktorí o ňom očividne vedia oveľa viac, než si myslel.
Silnou stránkou tohto príbehu je jeho tajomnosť. Človek netuší, kam príbeh bude smerovať do momentu, kým sa neodhalí Jimova minulosť a jeho spojenie s tromi mladíkmi, ktorí sa očividne veľmi vyžívajú v násilí a chcú Jima zabiť. Koniec koncov, ani mŕtvi nechcú prestať Jima šikanovať, najmä nie po tom, čo ho vinia za ich tragickú smrť pred mnohými rokmi. To je podľa mňa veľmi efektné.
Rovnako skvelé je spracovaný Jimov vzťah s jeho zosnulým bratom a spôsob, akým sa so všetkým snaží vyrovnať. Jediné, čo by som v tejto recenzii označil za smutné je fakt, že je to poviedka, ktorú skutočne patrí medzi moje veľmi obľúbené, no veľmi ťažko sa mi o nej rozpráva, pretože vôbec neviem, čo by sa k nej celkovo povedať dalo. Príbeh je fantastický a utkvie v pamäti, len sa o ňom nedá povedať veľmi veľa. Preto to asi len tu zakončím so slovami, že som si ju veľmi užil a rozhodne ju odporúčam prečítať.
„STRAWBERRY SPRING“
Kiež by som však bol rovnako pozitívny v nasledujúcej poviedke. Napriek tomu, že som si ju na prvé prečítanie užil, čím viac som sa k jednotlivým príbehom vracal, tým viac som si uvedomoval, že na „Strawberry Spring“ nie je dokopy vlastne zaujímavé nič. Azda iba to, že v príbehu sa spomína osoba ako „Springheel Jack.“ Rozprávač začne retrospektívne premýšľať o tom, ako sa podobná situácia odohrala pred ôsmimi rokmi a bol študentom na vysokej. A počas jahodovej jari (čo reálne predstavuje suché a slnečné počasie a veľmi suché a horúce obdobie v čase, kedy by mali byť teploty oveľa nižšie.)
Odstrčím to hneď na začiatku a poviem, že je len jeden problém, ktorý mám s touto poviedkou, no je dosť závažný a silný. A to fakt, že King je pre mňa človekom atmosféry. Nevadí mi príbeh o sériovom vrahovi. Nevadí mi spôsob vrážd. Vadí mi ale fakt, že celá poviedka je len rozprávanie o vraždách a spôsoboch, akým nastali. Nedáva tam napätie, ani atmosféru ani nič. Len opisuje udalosti. A v takomto príbehu to nepôsobí ani silne ani nič. A z toho plynie aj príčina problému – príbeh je rozprávaný z nesprávnej perspektívy.
Ak si spomínate, tak pri románoch „From A Buick 8“ a „Cell“ som spomínal, že by vynikli lepšie, keby boli spracované ako poviedky. Tu je to presný opak. Príbeh by fungoval lepšie v rozprávaní v tretej osobe a rozpracovaný oveľa širšie. Možno to mohol byť druhý „Cycle Of The Werewolf“, lenže v takto krátkom podaní príbeh vôbec nevynikne a navyše je rozprávany absolútne nesprávnou osobou. A to ho podľa mňa sťahuje dole.
Jediná vec, ktorú táto poviedka skutočne zvláda dobre je záver a musím priznať, že je veľmi prekvapivý a kvalitný. Napriek tomu si však myslím, že „Strawberry Spring“ patrí medzi poviedky, ktoré zaujmú najmenej. Alebo aspoň mňa. A nehovorím tým, že je príbeh ako taký hrozný. Je to fajn poviedka, ale mohla byť spracovaná silnejšie.
„THE LEDGE“
Nasleduje však ďalší klenot tejto zbierky „The Ledge“, ktorý nastavil teda latku poriadne vysoko. A áno, povedal som to zámerne. Príbeh sa sústredí na Stana Norrisa, ktorý sa ocitá v skutočne hrozivej situácií. Zavolal si ho milionár, ktorého poznáme ako Cressner. Ten je nahnevaný, že bol milencom jeho manželky a pripravil na neho pascu. Jediná cesta ako sa dostať von je prijať stávku, v ktorej mu pôjde doslova o život. Musí prejsť po päť palcov širokej rímse na najvyššom poschodí okolo celej budovy.
Ak som v „Strawberry Spring“ spomínal, že príbeh potreboval inú perspektívu, tu je to zvládnuté na jednotku. Cítime každý závan vetra, prežívame každé ďobnutie holubom či zakolísanie. Sledujeme jeho cestu, každé zaváhanie, čo skutočne dodáva príbehu fantastickú atmosféru.
Rovnako fantastický je záver, ktorý je absolútne silný, dokonalý a nezmenil by som na ňom jediné slovo. Dáva to zmysel absolútne vo všetkom. A okrem toho to krásne ukazuje fakt, že slovo milionára nemusí skutočne znamenať nič. A môžem čítať posledný odsek príbehu vždy znovu a znovu. Nedáva nám to odpoveď na všetko, no súčasne vieme, ako to všetko skončilo. A to je na tom asi to najlepšie.
Podobne ako pri „Sometimes They Come Back“ neviem čo viac by som ešte povedal. Všetko je to totiž jednoduchý príbeh zakomponovaný vo veľmi silnej atmosfére, ktorá ho celý kompletne diriguje. Neudeje sa v ňom veľa, no spôsob, akým sa to udeje je to, čo ho ťahá. Odporúčam všetkými desiatimi. Verím, že si ho užijete tiež.
Pokračujeme nabudúce poviedkami "THE LAWNMOWER MAN" , "QUITTERS INC" a "I KNOW WHAT YOU NEED." Do tej doby sa lúčim.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
1
skip
23. 1.januára 2015 17:44
THE LEDGE som si prečítal hneď 2x po sebe tiež k nej nemám viac čo povedať, proste 100%
Napíš svoj komentár