Poďme si dnes urobiť malé suma sumárum. Skúsme čo sa stane, keď sa rozhodneme skombinovať romantiku, drámu, akciu, fantasy horor a mytológiu? A dajme tam nebezpečného a výrazného zloducha a veľmi príjemnú hlavnú hrdinku. Čo nám to dá dokopy? „Rose Madder.“ Kniha, ktorá sa u nás asi nejako výrazne neuchytila, lebo dlho bola zabudnutá a až nedávno bola opätovne vydaná. Ako to teda všetko dopadlo? Poďme sa teda na to spolu pozrieť.

Máme tu ženu – „Rose Danielsovú“, ktorá sa rozhodne po štrnástich rokoch teroru utiecť od svojho manžela. A to natrvalo. Vezme jeho kreditku, vyberie nejaké peniaze a utečie preč. Niekam do bezpečia. Napriek tomu však vie, že jej manžel ju bude prenasledovať, nakoľko je policajtom a vie sa dostať k tomu, čo chce. A ak sa Norman rozhodne niekoho potrestať, tak to urobí. A nech to stojí, čo to stojí. Rose si nájde nové útočisko, novú lásku, no súčasne sa dostane aj k zvláštnemu obrazu, ktorý v sebe niečo skrýva. A je veľmi zaujímavé sledovať, kam sa celý príbeh posunie a čo sa bude diať. A je zaujímavé spoznať ženu na obraze. Napriek tomu, že nikdy neuvidíme jej tvár.

Hneď na úvod si povedzme najsilnejší element tejto knihy a tou je Norman. Ak som si v živote predstavil zloducha, ktorý by skutočne bol desivý, tvrdý a navyše maximálne nebezpečný, tak by som zo všetkých Kingových postáv vybral práve Normana. Prečo? Lebo je to policajt, vie veci správne zakamuflovať a vystupuje pred všetkými ako správny človek. Lenže v reálnom živote a manželstve je to horšie monstrum ako Pennywise. A keď sa vyberie Rose hľadať, tak jeho trestacie metódy sú skutočne hrozivé. A plus k tomu je to ešte človek, ktorý sa nebráni hrýzť pre to, aby dosiahol svoje. A myslím to doslova.

Rovnako dobre je spracovaná i žena na obraze. Nikdy nevidíme jej tvár, nevieme čo si o nej myslieť, je sčasti osobou, ktorá sa snaží pomôcť Rose no sčasti desivou ženou, ktorú by sme určite nechceli nasrať. A Rose ju bude volať – Rose Madder. – Z toho teda plynie názov nášho titulu. Čo sa ale ostatných týka, nie sú až tak zaujímavé ako Norman a žena na obraze. Rose ako hrdinka nerobí nič, čo by kazilo príbeh a v mnohom s ňou i súcitite, ale ako postava nepatrí medzi najzaujímavejších hrdinov, ktorých King vytvoril. Jediné, čo je s ňou skutočne fantastické je záverečný moment v labyrinte a čas, kedy bude oslobodená od Normana. Inak pôsobí ako všedná obyčajná týraná žena. Nie je to nič zlé, ale nič, čo by vás okamžite chytilo. Zaujímavou postavou pre mňa bola ešte vedúca tábora pre týrané ženy Anna. Povedzme len, že dobrácke ženy nemusia byť vždy len tie, ktoré vám povedia ako vás chápu, alebo vás ľutujú. A toto King zvládol skvele.

Na postavách to teda úplne silne nefunguje, no čo robí toto dielo tak zaujímavé? Osobne sa mi veľmi páčili nápady, ktoré ponúka svet obrazu. Voda zabudnutia je super, labyrint so slepým monstrom je super, vzťah Rose so ženou z obrazu je zaujímavý a kvalitne stvárnený a aj objavenie sveta v obraze je veľmi dobre vymyslené. Nápady z oblasti mystery a mytológie fungujú skutočne skvele.

Inak ale neviem o knihe povedať nič maximálne úžasné, čo by vás malo vyburcovať si ju ísť okamžite kúpiť a prečítať. Myslím si, že keby sme tu mali zaujímavejšie postavy, keby sa viac rozvinuli tie silné momenty, mali by sme oveľa kvalitnejší titul. Lenže prežívame časy, kde Rose sa snaží postaviť na nohy, jej lásku s Billom, o ktorom si pamätám len to, že vlastnil motorku a pracoval v starožitníctve, kde si Rose kúpila ten obraz. Nič na ňom ale nevyniká. Je to niečo ako obrátený pól Normana. Jeden zaujímavý, druhý nič moc.

Keby mám ohodnotiť záver tak bez toho, aby som čokoľvek prezradil môžem povedať, že je napísaný dobre a má svoje zaujímavé momenty, no osobne som si s najväčším napätím užil práve dve spomínané najväčšie plusy. Normana a svet obrazu. Toto všetko bolo zapracované fantasticky. Zvyšok knihy nie je zlý. Nie je to ale nič také, pre čo by som spieval chvály pre túto knihu. Zaradil by som to skôr do kategórie OK. Bude tam dosť zaujímavých miest, ktoré vás presvedčia v knihe pokračovať a nenudili sa pri nej, no predsa len by ste chceli niečo trošku silnejšie a viac zamerané tam, kde kniha funguje najlepšie. Ja som si knihu osobne užil, no problémy, ktoré som vytýčil sa občas dostali do cesty. Najlepšie asi bude, aby ste si na ňu spravili vlastný názor. Takže až budete nabudúce chodiť v knižnici a nebudete vedieť čo si vybrať, „Rose Madder“ môže byť príjemným čítaním. Nie najlepšie, no dobré momenty sú viac než hodné toho, aby ste si ju prečítali aspoň raz.

 Recenzia
Komentuj
Napíš svoj komentár