V prvom rade ide o veľmi zaujímavú a reálnu tému, v druhom rade sa táto poviedka opiera o skutočné udalosti, a nakoniec sa stretla s podobnou kontroverziou ako román zakázaný román „The Rage“. A nie je sa skutočne čomu diviť, pretože to opisuje udalosti, ktoré rozhodne nie sú nikomu príjemné.
Opierame sa o príbeh študenta Curta Garrisha. Trpí silnými depresiami a býva výrazne náladový. Jedného dňa sa zamkne vo svojej izbe s odstreľovacou puškou a spustí vražedný masaker. Toľko sa dá povedať o príbehu ako takom, poďme si však teraz viac do hĺbky rozobrať jeho jednotlivé momenty.
Prvé čo si povieme je, že sa to opiera sčasti o skutočné udalosti. Sú teórie, že Curt Garrish je v skutočnosti premenovaný Charles Whitman. A hoci osobne nezastávam tento názor, sú tu vidno podobnosti. Nebudem zachádzať do detailov ohľadom faktov. Tie si viete nájsť aj sami, no minimálne použili obe postavy tie isté zbrane, tým istým štýlom začali útok a výrazne to ide podľa mňa aj do hĺbky ich mysle. Napriek tomu, že Curt je vymyslenou postavou, je tu cítiť, že sám nie je šťastný z toho, čo chce urobiť a čo sa má stať.
Podobne ako román „The Rage“ vyvolala poviedka veľkú dávku kontroverzie, no nebolo s ňou spojených toľko príbehov ako so zakázaným románom a možno preto nebolo zakázané jej knižné vydanie. Je to predsa len trošku riskantný krok, no na druhú stranu to v človeku vie zanechať tie otázky, ktoré by malo. A rovnako aj výčitky voči ľuďom, ktorí tieto udalosti neprežili.
Toľko moje vyjadrenie k skutočnostiam, teraz si povedzme už niečo o poviedke ako takej. Je napísaná veľmi dobre, je tu pomalý a ľahký rozbeh, premýšľanie čo sa stane v strede a nakoniec až tragický a bolestivý záver, ktorý rozhodne človeka nenechá chladným. Veľmi dobre spracovaná atmosféra a myseľ človeka trpiaceho depresiami. Rovnako si poviedka necháva miesta tak akurát na to, aby nezačala byť nudná alebo pomalá. Toto zvláda veľmi dobre.
Je to podobné ako keď Carrie stojí na pódiu a vylejú sa na ňu kýble prasacej krvi. A je to zaujímavé vidieť ich myšlienky, ich pocity, ich rozhodnutia a vnímanie toho, čo robia. Myslím si, že Curt Garrish má s Carrie Whitovou niečo spoločné, no súčasne sa na mnohých miestach ich postavy odlišujú. Ja som si ich ale vždy oboch predstavil práve ako študentov, ktorí sú buď terčom, alebo ukradnutí celému svetu a všetky problémy na nich spadnú.
Myslím, že asi tak by sa dali definovať moje dojmy z tejto poviedky. Na poslednej stránke je to všetko sktuočne efektné a silné. Je to príbeh, ktorý prejde z tichého a pomalého, do temného a následne až do absolútne hrozivého. A podľa mňa je to dosť dôvodov na to, aby ste si ho aspoň čekli. Ak by to však na vás bolo príliš silné, možno by ste mohli poviedkou s takouto témou preskočiť. Verím, že to môže byť pre vás príliš reálne na to, aby ste to dokázali prijať.
Na záver tejto recenzie ešte chcem vzdať hold všetkým, ktorí sa stali obeťami podobných akcií kdekoľvek a kedykoľvek. Vždy je to jedna obrovská tragédia a človek len premýšľa, či mohol urobiť niečo, aby sa to zmenilo, alebo aby sa to už nestalo znovu. Možno najlepšie čo môžu ľudia urobiť je mať iný postoj k študentom, ktorí sa cítia buď neviditeľní alebo šikanovaní. Niekedy si vieme povedať, že je to ohromná zábava niekomu ubližovať. Nikdy však nevieme, čo sa vnútri týchto ľudí odohráva, a aké to môže mať všetko následky. Čiže môj názor - "Skúsme byť milší a priateľskejší." Možno to vie urobiť viac, než si myslíme.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár