Dean Evers je veľkým fanúšikom baseballu (dúfam, že to nebude ďalší „Blockade Billy“). Každodenne sleduje zápasy. Dozvieme sa o ňom, že nedávno tragicky zomrela jeho žena (koľkokrát sme toto už videli? „Insomnia,“ „Bag Of Bones“, „Firestarter“, „The Eyes Of The Dragon“... mohol by som pokračovať). Je z toho zlomený a dokonca tak, že začne viac piť. Pokračuje však vo sledovaní zápasov, no odrazu začne v tribúne vidieť ľudí, ktorí sú už mŕtvi. Presnejšie povedané, vždy jednu osobu. A každý deň je to niekto iný. Je tam napríklad jeho bývalý šéf, kolega z práce, či jeho žena. A zdá sa, že nemajú o ňom najlepšie myšlienky.
Pochválim na knihe, že nám predstavuje hrdinu, ktorého si ako klaďasa predstaviť nemáme. Je to niečo ako keď čítate poviedku „Battleground.“ Dozviete sa o ňom určite veci, ktoré vás prijmú, že nebudete mať voči nemu také sympatie, ako k manželom z románov vypísaných vyššie. A to je trošku zaujímavý twist.
Rovnako dobré sú aj niektoré nápady ako je napríklad momentka, kde Ellie zavolá svojmu manželovi z tribúny a jeho telefón skutočne začne zvoniť. A ona mu skutočne chce niečo odkázať. Ten jeden moment je dobrá dávka kreativity.
Miesta, kde ale novelka padá je v prvom rade atmosféra. Tá by nás mala dostať do situácie, kde budeme s napätím sledovať scénky, lenže nefunguje to. Sú tam len preto, aby to bolo o niečo dlhšie. Neposúva to dej, neformuje to viac postavy, a hoci to prináša pár pekných myšlienok, v 80% sú väčšinou zbytočné. A okrem toho na novelku je tu až obrovské množstvo neprehľadných flashbackov do minulosti, ktoré vám často zoberú predstavu, kde a kedy sa príbeh odohráva, a ako to súvisí. Príbeh je označovaný ako horor, a ja by som veľmi chcel, aby som s napätím očakával čo bude na ďalšej stránke, ale akosi to nejde. A je to škoda.
Plus si myslím, že príbeh je príliš dlhý na to, ako monotónne a pomaly plynie. Napriek tomu, že ide len o novelku, myslím si, že by sa dala ešte viac skrátiť a využiť viac času na to, aby sme spoznali postavy, a aby sme mali pocit, že to všetko čo sme sa dozvedeli niekam smerovalo. Lenže na konci som si uvedomil, že vôbec nechápem kam to všetko malo smerovať. Jediné čo pochopíme je fakt, že Dean prežíva svoje posledné dni a mŕtvi ľudia mu takto chcú povedať, čo si o ňom myslia. Lenže príchodom konca to všetko pôsobí ako zbytočné. Kniha sa mala asi viac zamyslieť, kam to chcelo smerovať. Čo keby to bolo niečo ako vo filmoch „Poltergeist“ alebo „Ring?“ To by malo oveľa silnejší efekt. A najmä by to bolo aj lepšie ako horor. „A Face In The Crowd“ má ale len náznak hororu. Chýba však akcia, ktorá by ho posúvala vpred.
Neviem čo viac povedať. „A Face In The Crowd“ nie je zlé dielo, je len príliš monotónne a zamerané absolútne nesprávnym smerom. Je veľa možností ako to celé mohlo ísť. Spomenul som si aj napríklad na krátky príbeh zo série „Are You Afraid Of The Dark?“ s názvom „The Tale Of The Phone Police.“ Aj táto idea tam mohla byť použitá a lepšie by to slúžilo pre hlavnú myšlienku príbehu. Takto má človek pocit, že dielu niečo chýba. Ak ste zvedaví, nebudem vás odrádzať od toho, aby ste si príbeh prečítali, ale osobne si myslím, že nič sa nestane, ak ho preskočíte. Je veľa lepších. Napríklad aj minulý „Mile 81.“
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár