V ďalekej krajine Delainu žil raz kráľ Roland (očividné prepojenie na Dark Tower), ktorý mal dvoch synov. Staršieho Petra a mladšieho Thomasa. Kým Peter sa však narodil zo sily dračieho srdca, ktorého Roland zabil, Thomas sa narodil vďaka elixíru, ktorý pripravil Rolandov mág Randall Flagg. Vyzerá to, že na trón pôjde starší Peter, lebo je to múdry, silný a spravodlivý chlapec, kým Thomas sa chce len zapáčiť svojmu otcovi. A Randall toto veľmi rýchlo využije. Pomocou jedu sa zbaví kráľa Rolanda a postará sa o to, aby vina padla na Petra. Ten je zatknutý a odsúdený stráviť zvyšok života vo veži. Randall Flagg ale nevie, že jeho vražda mala i svedka. A tak nastáva silný boj dobra so zlom, kde sa Peter napriek svojej situácii rozhodne postaviť Flaggovi a získať ľudí opäť na svoju stranu.
Problémy tohto diela asi nie je treba ani vysvetľovať, lebo sú podľa mňa dosť jednoznačné. Je to príbeh s veľkým množstvom čiernobielych postáv, ktoré sa snažia mať nejaký charakter, no nikdy sa o nich veľa nedozvieme. Máme tu dobrého syna Petra, ktorý bude odsúdený za niečo, čo nespáchal, máme kráľovnú, ktorú si len spomenieme, lebo už na začiatku diele je mŕtva a máme tu celkom spravodlivého kráľa Rolanda, ktorý sa občas dá zmanipulovať, no nie je to nič také zlé. Máme tu ľud, ktorý trpí démonom milujeme vás pane a nenávidíme vás. Sú to všetky možné klišé, ktoré sme videli skoro vo všetkých existujúcich rozprávkach. A vzhľadom na to, že je to rozprávka, nemusíte sa ani obávať o koniec, lebo presne viete ako celé dielo skončí. Budú problémy, no kráľom bude nakoniec ten spravodlivý a všetko dobre dopadne. Kazí to príbeh a rovnako ho nerobí ničím zaujímavým.
Randall Flagg z románu „The Stand“ tu má svoj návrat, no tak ako bol tam veľmi zaujímavý, tu je to len slabá odroda. Je tu v role zlého mága (ďalšie klišé), ktorý sa zbaví kráľa (a ďalšie). Je tu ale niečo, čo v ňom predsa len funguje a to je manipulovanie s Thomasom. Tam to funguje. Je to ale skôr Thomasova zásluha, pretože ako jediný v celej knihe je zaujímavou postavou. Verí Flaggovi, chce sa stať kráľom, no súčasne je milujúci syn. Žiarli na Petra a má dôvody, ktoré dokážeme pochopiť. A aj keď sa stane zlým kráľom, niekde v jeho vnútri ho zžiera pravda, ktorú pozná. Toto je jediná postava, ktorá je zaujímavá a dodáva dielu chuť. Inak je to skutočne slabučké.
Záver je taktiež veľmi jednoznačný a dokážete ho odhaliť už po pár stránkach knihy. Nie je tam nič, čo by skutočne stálo za zmienku, okolnosti sa postupne vyjasnia, no nie je to nič, čo by skutočne prinieslo nejaký zážitok ako to Stephen King dokázal. Takže Thomas je asi jediným svetlým momentom tejto knihy, že? Pár by som ich tu ešte predsa len našiel.
Prvým je jed, ktorý Flagg použil na otravu kráľa Rolanda. Veľmi zaujímavý nápad a s troškou predstavivosti to funguje veľmi efektne a zaujímavo. Je to síce krátky moment, ale pre mňa jeden z najlepších. Rovnako je tu aj tajná chodba, cez ktorú Thomas sleduje svojho otca. Pocity, ktoré tu prežíva sú tiež stvárnené veľmi zaujímavo. Ale inak je pravda, že postava Thomasa a Kingov rozprávačský talent túto knihu viac-menej zachraňujú. Ak by ste čakali veľké boje s drakmi a atmosféru akú King vyvolal vo svojej ságe Dark Tower (, o ktorej si časom tiež niečo povieme) tak na to zabudnite. Nič také sa nekoná. Celkovo je zážitok z knihy veľmi slabý a nič veľké vám neprinesie.
Jediné, čo ešte trošku vyčnieva z tejto knihy je Petrovo putovanie naspäť na zámok a snaha zastaviť Randalla Flagga. V zime a len s trochou jedla. Je to fajn, ale neviem či by ste si to dokázali užiť na takej úrovni než Kingove predošlé tituly. Nie je to zlé, ale aj tak cítite, že to má prvky rozprávky, ktorú sú veľmi mätúce.
Môj verdikt na knihu? Ak ste veľkými fanúšikmi jeho temných hororových kníh, potom doporučujem „The Eyes Of The Dragon“ preskočiť. Budete sklamaný zo slabého príbehu a veľmi čiernobielych postáv. Pre veľkých fanúšikov Kinga tiež zdvíham varovný prst. Kniha má svoje dobré momenty a nie je to úplnou stratou času. Napriek tomu si ale myslím, že si môžete z Kingovej tvorby vybrať oveľa silnejšie príbehy s komplexnejšími postavami. Ani Randall Flagg nedokáže toto dielo zachrániť. Kniha je doslova rozprávkou pre dvanásťročných čitateľov, a možno aj tam by kniha na niektorých miestach narazila. Málo rozvíja svet, v ktorom sa odohráva a veľmi rozvíja všetky rozprávkové klišé, ktoré boli použité vo všetkých príbehoch, ktoré končia: „Žili šťastne až do smrti.“
Pokiaľ vám teda nebudú tieto bariéry vadiť a budete mať chuť skúsiť niečo ľahšie a oddychové, nemyslím si, že by ste knihu považovali za stratu času. Ak však hľadáte Kinga – majstra hororu a atmosféry, toto rozhodne nebude dobrá voľba. Má aj pár dobrých miest, lenže i tak si myslím, že jednoduchšie bude tento titul proste preskočiť. Po veľkom množstve dobrých a výborných titulov, toto by som označil za prvé veľké sklamanie od Stephena Kinga. Ale aj tak nemusíte zúfať, „Misery“ už pomaly ale isto klope na dvere.
Recenzia
2 komenty k blogu
1
nats
5. 6.júna 2014 20:11
som mala hrozne vycitky ked som tu knihu vratila s tym, ze som ju nedokazala docitat ale..uz vidim ze nemusim mat
2
ako hej, ale mne sa páčila. po temných hororoch taká oddychovka. a pravý fanúšik si ju prečíta treba mať na pamäti, že ju písal pre svoje malé deti
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables