Budem na začiatku celkom úprimný. „The Girl Who Loved Tom Gordon“ je asi najhlúpejšie znejúci titul, aký som kedy počul. Stephen King už mal tituly, ktoré ma svojim názvom nijako výrazne neoslovili, no tu by som mohol prvýkrát povedať, že názov absolútne nezaujal. Existuje podľa mňa veľké množstvo názvov, ktoré by na tento príbeh navnadili skôr. A po prečítaní som skutočne premýšľal, prečo sa Stephen King rozhodol takto. Ale robí to z knihy zlý titul? Môžeme knihu súdiť podľa titulu? Poďme sa na to pozrieť.

Začíname v aute, kde sa rodinka v zložení matka syn a dcéra poberú na výlet do prírody. Kým sa ale matka so synom hádajú, vôbec si nevšimnú, že malá Trish potrebovala na toaletu a vzdiali sa. A rozhodne sa svoju matku s bratom dobehnúť skratkou cez les. A urobí tak najväčšiu chybu, akú mohla. Trish sa stratí v lese a jediné čo má pri sebe je veľká fľaša vody, malá s limonádou, pár sušienok a čipsy, gameboy a walkman. A na pár dní to budú nástroje, ktoré jej možno na konci zachránia život.

Keď som vstupoval do tohto titulu, nemal som očakávania vysoké. Mal som veľké predsudky (ale nemyslím si, že som bol sám), no musím priznať, že čím viac som sa ponáral do lesa s Trish, napätie neustále stúpalo. Bolo úžasné sledovať jej rozhodnutia, keď ide hľadať vodu, ktorú počuje v diaľke, keď sleduje potok až k rieke, keď zvažuje, ktorou cestou ísť, a súčasne je tu ten pocit, že ju niekto sleduje ako sme to mali aj v Geraldovej Hre. Kým ale tam viete, že som sa nestotožnil s tou myšlienkou, tu mi to prišlo oveľa lepšie spracované a dávalo to aj lepší zmysel.

Skvelé na tomto príbehu je aj fakt, že tu máme celý čas len jednu jedinú postavu. Dozvieme sa, že sa hádka jej mamy a brata skončila a uvedomili si jej zmiznutie, dozvieme sa, že ju hľadajú, no to sú len skutočne malé momenty, ktoré len sem tam skočia. Plus k tomu sa dozvieme, že pri hľadaní vôbec nepočítali, ako ďaleko sa naša hrdinka dostane.

A keďže Trish je našou jedinou hrdinkou príbehu, dodáva mu to správne srdce. Stephen King veľmi rád využíva detských hrdinov vo svojich dielach a dáva im schopnosti brániť sa proti tomu, čo sa deje. A dáva to veľký zmysel, lebo práve deti sú tí, ktorí radi prežívajú najväčšie dobrodružstvá. A čo sa Trish týka, je vydesená, je stratená, no súčasne sa snaží uvažovať racionálne a dostať sa zo šlamastiky, do ktorej sa dostala. A veľa jej nápadov je skutočne správnych. A ja viem, že v jej situácii by som určite spanikáril. Jediné čo mi ale vadilo bolo, že nám Stephen King povie, kedy sa rozhodla zle, a kedy správne. Prečo? Aby nám naznačil, že keby sa pustí správnou cestou, tak by bol príbeh o sto strán kratší? Pre mňa to bolo rušivé. Zväčša to v jeho dielach akceptujem, no tu mi to skutočne vadilo.

Páči sa mi rovnako les ako taký. Je stvárnený veľmi dobre. Keď ju napáda hmyz nakoľko sa potí, funguje to fantasticky, tvor, ktorý ju sleduje takisto veľmi dobre zapasoval do deja, no niekedy som mal pocit, že tej zvery bolo v lese trošku málo. Väčšinou je tu len Trish, ktorá bojuje o život, hľadá cestu, hľadá potravu i vodu. Na druhú stranu by som chcel vidieť, čo by nastalo, keby narazila na líšku, alebo počula šušťanie a šlo o utekajúcu srnu, niečo také mi tam chýbalo.

No potom je tu jedna vec, ktorú som neprijal a to je záverečný vrchol, keď Trish stojí proti svojmu nepriateľovi, ktorú ju sledoval počas celej doby ako sa stratila. A útok walkmanom štýlom vrhu baseballovej lopty je pre mňa maximálne mimo a iba som ostal s otvorenými ústami s vetou: „Čítal som správne? Toto sa fakt stalo?“ A následné pokračovanie scénky bolo ešte silnejšie utvrdenie, že niečo tu nebolo správne.

Ale musím priznať, že záver je veľmi silný a dobre spracovaný. Otázka je, či si každý vezme z toho príbehu svoje poučenie. Bolo by to treba. Niekedy je vidieť, že hádanie sa o maličkosti skutočne nestojí za to. Môže to skončiť všelijako.

Celkovo je „The Girl Who Loved Tom Gordon“ titul, ktorý pod skutočne nemožným a nezaujímavým názvom veľmi zaujímavý psychologický thriller, ktorý vás udrží v poriadnej dávke napätia. Je adekvátne dlhý, nenaťahuje miesta, ktoré nás nezaujímajú, a prináša silnú atmosféru, kde temnota je skutočne najväčším nepriateľom a čas, kedy sa nedá pohnúť z miesta. Kniha má svoje problémy a slabšie miesta, no celkovo je to veľké prekvapenie. Nečakal som od titulu nič veľkolepé, no výrazne prekonala moje očakávania. A možno prekvapí aj vás.

 Recenzia
Komentuj
 fotka
skip  16. 7. 2014 19:57
heh, mne sa zas táto kniha až tak nepáčila. Nečítal som ju až tak dávno, no už si ju takmer nepamätám. Koniec sa mne osobne nepáčil a považujem ho za asi najhorší aký som od Kinga čítal Vlastne, behom čítania sa mi páčila a všetko, dokonca som ju aj niekomu odporúčal, ale teraz po čase si uvedomujem že vo mne žiadnu výraznejšiu stopu nezanechala Fanúšikovia nech čítajú (prídu si na svoje), začiatočníci, berte radšej inú knihu
 fotka
reviewit  17. 7. 2014 07:52
@skip - čoskoro už budem pridávať titul, ktorý zase podľa mňa mal najhorší záver od Kinga... tak môžeme porovnať... ... ale áno začiatočníci rozhodne nech začnú s niečím iným... to je dobrá pripomienka.
Napíš svoj komentár