Paul Edgecombe pracuje vo väznici na „poslednej míli“, kde vedie popravy väzňov odsúdených na trest smrti. Jedného dňa k nim príde obrovský čierny chlap John Coffey, ktorý je obvinený z vraždy dvoch malých dievčat. Napriek tomu má však veľmi pokojnú, vyrovnanú až veľmi priateľskú povahu. Dokonca to bude prvý väzeň, s ktorým si Paul na privítanie podá ruku. A postupne ako plynie čas sa veľa o jeho prípade dozvieme. A možno sa pravda skrýva niekde úplne inde a mierumilovný čierny obor, je len veľmi mierumilovný čierny obor, ktorý je obdarovaný zvláštnymi liečiteľskými schopnosťami. Napriek tomu ho však našli s mŕtvolami dvoch dievčatok, kde hovoril, že to chcel vziať späť, ale bolo neskoro.
Buďme úprimní. Najsilnejším elementom tohto príbehu sú postavy. Všetky sú veľmi komplexné, veľmi dobre napísané, majú dobrú motiváciu a hýbu príbehom presne tak, ako by ste očakávali. Máme tu hlavného hrdinu Paula, ktorý je veľmi zaujímavou postavou. Je dobrák, ale má svoje limity, nie je hlúpy a je si vedomý akým darom Johna Coffeyho Boh obdaril a súčasne je rozhodnutý veci dotiahnuť dokonca. Brutus ako jeho kolega je skvelým parťákom. Je tvrdý ale súčasne má dobré srdce, napriek tomu, že má prezývku „Brutus“ by nikomu okrem Percyho neublížil a ako najlepší priateľ nám dáva toho veľa.
Potom je tu Percy Wetmore. Je zloduchom príbehu a naši hrdinovia s ním musia pracovať. Je rozmaznaný, lenivý, zlý a hlúpy, čo je fakt poriadne kombo. A veľmi si vychutnáva ubližovať druhým. Keď ale príde hrozba, je schopný sa pomočiť do gatí. No potom sú tu aj väzni a musím povedať, že tieto postavy sú rovnako fantastické. Ed Delacroix a jeho myš Jinglles sú veľmi príjemným spestrením deja. Je to veľmi milé sledovať ako sú spolu zohratí a fungujú. William Wharton alias Divoký Bill je ako trestanec, ktorý si smrť skutočne zaslúži rovnako kvalitnou postavou a má aj veľmi vtipné momentky. Najlepšie je, ako neustále rád provokuje. A funguje to.
No teraz si pohovorme o Johnovi, ktorý nebudem klamať je absolútne fantastickou postavou. Má v sebe dobrú dušu, ohromný dar liečiť a chce pomôcť ako najlepšie vie. Rovnako však vie cítiť bolesť niekoho druhého, trápi sa pre to čo sa deje vonku a už ho to ani neteší. Je to ako mať v hlave obrovské množstvo črepov a neustále sa cíti sám ako vrabec v daždi. To sú vety, ktoré si zapamätáte navždy. Spôsob, akým jeho schopnosť liečenia funguje je fascinujúca a napriek tomu, že je odsúdený na trest smrti a nikto to nezmení, veľmi chcete, aby sa na konci niečo stalo, čo by túto situáciu zvrátilo. Kiež by to ale šlo.
Čo sa príbehu týka ako takého je skutočne veľmi zaujímavý, má silné momenty, ktoré chytia za srdce a dokážu spôsobiť, že si človek navždy zapamätá všetko. Ak som však mal s knihou problém, tak to bol trochu spôsob, ktorým bola napísaná. Ide o román na pokračovanie, kde Paul rozpráva jednotlivé dni všetko postupne. A jednotlivé kapitolky preto majú svoj úvod a záver. A hoci sa v starobinci až tak dlho neocitneme, prial by som si, keby sme sa mohli na tomto mieste zdržať menej. Aby to bolo ako vo filme, kde sme to mali na úvod a záver filmu. Tu sa však na konci každého segmentu musíme ocitnúť v starobinci, kde máme úvod a potom Paul pokračuje v príbehu. Nie je to zlé, ale trochu rušivé. A ešte treba priznať, že postavy v starobinci nie sú tak zaujímavé, ako v príbehu, ktorý rozpráva.
Skvelý je však absolútny záver, ktorý nám povie viac o Paulovom živote predtým než skončil v starobinci a ako to je s tým, že všetci, ktorých miloval umierali skôr. Dozvieme sa dokonca i ako sa to všetko stalo. To je fantastické. Nebudem prezrádzať nič. Poviem ale iba to, že táto skutočnosť je v knihe vysvetlená oveľa lepšie a viac pochopíte Paulove pocity z jeho dlhého života.
Som si vedomý, že toto je asi prvá recenzia plná spoilerov, lenže myslím si, že to nevadí. „The Green Mile“ je natoľko známym titulom, že podľa mňa tie spoilery vôbec nevadia. A v prípade, že ste film nevideli, tak určite ste si ho už dali na zoznam filmov, ktoré chcete vidieť. A možno vás tak nadchne, že si prečítate aj knihu. Alebo vás možno ten film natoľko nadchol, že teraz si ju prečítate v podaní samotného Stephena Kinga. Nie je žiadne tajomstvo, že Stephen King vie písať skvelé príbehy. A kto ho stále považuje len za autora hororov, vôbec nepozná jeho bibliografiu. „The Green Mile“ je jednoznačne niečo celkom iné. Je to kvalitný titul s vynikajúcimi a zaujímavými postavami a skvelým príbehom. A pre mňa je to viac než dosť na to, aby som vám povedal – čeknite si ho.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár