Na nočnom stolíku sú položené kvety. Zmes tých najkrajších poľných kvietkov, ktoré v odraze pohára vytvárajú dúhu.
Vedľa mňa cítim tú voňu. Nie vôňu kvetov, tulipánov. Vôňu muža, vôňu lásky, sexu, túžby, vášňe, porozumenia, splynutia...
Ktosi ma hladká po vlasoch, ktoré sú zámerne tak sexy rozhodené po vankúši. Žeby to bol on?.. alebo sa mí sníva, alebo som ešte stále opitá ?
Je tu teplo, ale nie moc, len tak aby nám nebola zima. Nohy schovávam pod perinu, pretože pod posteľou sú zlé sny a tých sa ja bojím.
Teraz ma niekto hladká po tvári a po krku... Tú arómu v izbe už dávno nevnímam, myslím, že by som si ju nevšímala ani keby to bol prudký zápach acetónu. Sústredím sa len na dotyk, na pery, na dych...
Pozerám sa na lávovú lampu na stole a nechávam sa unášať týmto snom. Zabudla som vám povedať že je to sen. Ale iný, reálny.
Marylin sa na mňa usmieva z plagátu a všetko je intenzívnejšie. Oči mám zavreté a žiadne svetlo nevnímam. Už ani hudbu a všetko to čo sa okolo mňa dialo tíchne.
Jediné na čo sa dokážem koncentrovať je on..a je mi fuk, že v skutočnosti žiadny Chuck nehrá, moje periny voňajú iba po lacnej aviváži, na stole je iba pár pohodených kníh a citronáda.
Celé je to iba sen. Ilúzia lásky a ja som šťastná. No stále je to reálne. Je to presne to čo nikto nikdy neopíše, je to pocit ktorý je hlúpy, nelogicky a ja si ho nikdy nedám vziať, pretože je to to najkrajšie čo sa mi môže zdať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mrspunk
29. 2.febuára 2012 22:09
krajšie a pravdivejšie si to napísať nemohla
Napíš svoj komentár