Dnes ju čaká ten veľký deň. Najväčší v jej živote... Už možno nikdy sa nezopakuje táto chvíľa. Chce si ju užiť najviac ako sa len dá.
Obliekla si tie najľahšie, dlhé, biele šaty. Tak hebké akoby boli z cukrovej vaty. Hrdzavé vlasy jej zakrývajú ramená a vejú vo vánku. Dnes odložila kovbojské topánky, koženú sukňu, nechce byť v béžovóm kabáte... Len jej nahé telo, šaty a bosé nohy v tráve.
Aj tá je dnes akási zelenšia. A obloha modrá, ako keby sa na nej rozlialo to najpriezračnejšie more.
Je pripravená? Je pripravená. Byť šťastná až do... do navždy. Kto by nebol nachystaný?
Dnes má tie najčistejšie úmysly. Má svadbu. Svadbu s nebom, so šťastím. Vraj sa nikdy nebude vydávať, ale takáto ponuka sa neodmieta. Vraj nikdy nebude mať deti. Pche! Malé obláčiky šťastia pobehujúce okolo.
Obrad sa začína. Hostia sa radujú, stekajú im slzy po prešťastených tvárach. Teda.. hostia? Nikto tam predsa nie je. Len ona a on.. a nebo.
Preto je vlastne dnes tu. To on jej to sľúbil... to on jej sľúbil modré z neba a tak ho tu má. V tej najčistejšej forme. Vo forme šťastia, blaha. Sľúbil jej všetkého nadostač a tak to tu má.
Mladé, drobné dievča naťahuje svoju malú rúčku k nebu. Navlieka prsteň. A on sa usmieva a vie že jej dal to najkrajšie čo žene môže dať.
Len oni dvaja sú teraz na svete a vedia čo je to, to modré z neba.
Začala hostina. Rozbili tanier, najedli sa, opili sa a tancujú až do rána. Tancujú životom. On, ona a ich nebo, raj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár