škrieka vták.
Nerobme všetko
naopak.
Stojíme na mieste.
Bez žiadneho zhonu.
Ticho prichádza,
bezmocnosť ide s ním.
Snáď ja raz za nimi
pobežím.
Lámu sa vlny o breh,
S tmavou nocou prichádzajú.
V rukách ľudí rozbíja sa lieh
a vtáky škriekať neprestanú.
Román o nás dvoch už dávno skončil.
Vtedy, keď ja som z tvojho srdca vyskočil.
Keď si sa mi sprotivila,
raz mala nastať táto chvíľa.
Nemusela teraz,
bol som tvoj poklad.
Ale pripadal som si,
ako bezmocný tvoj syn.
Bezmocnosť si nevyberá.
Skáče z každého miesta.
Neobzerá sa a pri tom pristáva.
V srdciach milovaných.
Vybrala si nesprávne.
Vybrala si zle.
Bezmocnosť každému z nás,
čosi ukradne...
Lámali sa vlny o breh,
bezmocnosť prichádzala s nimi.
Viac už nie som ja
medzi vami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár