že život je krásny.
Raz dala si mi naň aj zmysel,
a ten sa práve vo vzduchu rozplýva.
Ako tá naša vzájomná dôvera.
Sladkých to sedemnásť,
môžeš si hovoriť.
Sladký to vek,
čo dokáže preklínať.
Priateľ je priateľ,
no ľútosť inak sa ozýva.
Nevraví sa prepáč, Sorry, či: je to moja vina.
Vraví sa niečo iné,
čo na srdci leží ti;
no do úst ani za mak.
Sorry... tých pár písmen,
čo mládež si užíva.
Sorry... Tých pár písmen zmizne,
ako naša vzájomná dôvera.
Smejem sa na nich,
no srdce mám na kusy.
Nechcem už okúsiť,
čo človek robí. Problémy... Problémy...
A potom... to Sorry.
Keď sa smejem,
nie je to znamenie,
že všetko je O.K.
Je to moja maska,
cez ktorú nevidí nik.
Nie som podvodník,
okrádač priateľov či sŕdc,
som zajatec v klietke,
ktorá sa skladá zo sĺz.
Cítim sa ako bez pľúc,
kyslík mi chýba.
Nie, nie je to tvoja,
no ani moja chyba.
Sorry... to slovo neznášam,
z duše ho preklínam.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár