Mrákavy nad oceánom žiaria krásou,
voda Ti berie starý dych.
Poddala si sa beznádeji,
a mala si pravdu... Bol som jeden z tých!
Keď sa ti vlasy v jedno spojili s vodnou penou.
Keď tvoj pozdrav zanikol v ryčaní vodných stien.
Keď som prázdny dúfal, že sa vynoríš,
skončil jeden krásny sen.
Armáda kmása ma, zavelí mi.
Ten, čo mi otcom bol, stratený.
Začala ďaôšia púť bez viery,
a tou krásou už nie si Ty.
ČASŤ II. Chrám blaženosti
Tmavý les prikrýva moje myšlienky,
zatiaľ, čo utápam sa v smäde.
Smäd plakať, žialiť, nemajúc cieľ.
Démoni môjho srdca, čo vlastne chcete?
Chráni ma blázon a jeho svet.
Tajomný a sebou unesený,
vidí všetkých vjedno.
Nie som ho hodný. Ja. Skazený!
Tak sa vnorím hlbšie,
šťastím naraz opojený.
Tvrdý svet mi mäkne pod dlaňou,
a ja sa cítim stále tvrdšie.
ČASŤ III. S radosťou v ústrety mračnu
Návraty v ústrety tvorivosti,
toto dielo je jej dcéra.
Prebdené noci. V strachu z opojenia?
Dávne masy pred nami.
Ako deň sa kráti ku koncu,
tak my vchádzame do chmáry.
Už ani Slnka nieto nad nami,
ani šerý hlas nič nedá mi.
Výška múrov. Hrdosť brán!
Ako päsť, prerazila zem. Týči sa hrdá,
že sa v nej vraždí, kradne a... ach.
A tak nás mračno hltá...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rimmwaltz
25. 12.decembra 2011 22:34
Postupne sa tu budú záhadne zjavovať časti, podľa toho, ako bude Markolo stíhať.
Napíš svoj komentár