Ako rajské jablko, márne čakajúce na hriešnika.
Ako keď sa sám sebou opíja blázon, čakajúci na spasenie.
Príď. Ktokoľvek, príď.
Náš svet vzniká a zaniká ako kolobeh smrtí.
Stále nový.
Krčíme sa v kroví, láska nás však zakaždým stroví.
Ranné múzy kričia, nepočuté.
Ony to nezničia, ony stále klíčia.
Pravda je tam, kde ju nevidno.
Rydlom ryjem do kameňa, nech je príbeh večný.
A stále iba snívam na drevenej prični...
Pravda k nám príde, až keď opadnú jedličke všetky listy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár