Facka, druhá. Ruka, veľká ako placka ma udiera, až to plieska. Dneska nie som ryba. Dneska som... neviem. Častá odpoveď, ktorá vzišla z neochoty. Vrásky mi, mladému, vystupujú na čelo. Pravú tvár človeka spoznám, až budú vystúpené všetky. Kvietky v mojich očiach vädnú, len aby tie Tvoje dlhšie žili.
Ruka ako placka stále facká.
Lásky mi prestupujú z vlaku do vlaku. Stojac na nástupišti, neviem, za ktorou sa mám otočiť. Sú tu mnohé. Modré, zelené, červené, fialové, čierne, oranžové... Pár je ich dokonca pomiešaných. No na to množstvo... Stačí mi jeden nádych. Ako pes sa nechávam riadiť čuchom. A utekám, prenasledujem, hľadám, stíham, nestíham. Keď nás to už všetko napadne, budeme zmierebí. Dovtedy sa budeme iba učiť.
Ruka ako placka stále facká. A na dlani má symbol. kruh. Chápem? Uvidíš. Veď načo piť cigarety, keď si môžem zapáliť vychladené pivečko, no nie?
Tá ruka mi ide na nervy, no vždy lepšie, akoby mala hajlovať.
Nevládzem, bolí ma hlava a srdce. Dobrú noc.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
thrwtchr  28. 12. 2011 11:22
kam šla bezbodkovosť;
Napíš svoj komentár