A tak si Betty rozložila stan tesne vedľa nich. Celý deň im rozprávala neuveriteľné historky z detstva. Vyzeralo to tak, že jej mama sa zbláznila. Podľa toho, čo im Betty rozprávala bola celá ich rodina veľmi zvláštna. Dozvedeli sa napríklad, že chovajú doma motýle, jašterice, slimáky a rôzne iné zvieratá. Vôbec nejedia mäso a Betty musí ísť každý deň už o ôsmej do postele.
Obloha sa pomaly zaťahovala a bolo len otázkou času, kedy začne pršať. Vietor bol teraz oveľa silnejší a Betty podľa letu vrabca usúdila, že bude pršať. A mala pravdu. O päť minút už lialo ako z krhly. A tak sa všetci uchýlili do stanu.
„Zmestím sa k vám? Nerada by som ostala v tomto počasí v stane sama.“ spýtala sa Betty.
„Jasné, máme tu dosť miesta.“ pozval ju Thomas. „Nemáte nejaký návrh, čo by sme mohli robiť?“
„Čo tak zahrať si karty?“ navrhla Jennifer.
„To je super nápad,“ potešila sa Betty a vzala od nej balíček sedmových kariet. „Ak chcete, môžem vám z nich vyveštiť.“
„Čože?“ prekvapil sa Tom. „Ty vieš veštiť?“
„No, áno. Mamka ma naučila. Ale radšej veštím z mojich vlastných kariet.“
„Takže nič z toho. Poďme si radšej zahrať hru.“ zobrala Jennifer karty a rozdala.
Chvíľu hrali karty, ale to ich hneď omrzelo. Skusili inú hru, ale tá ich tiež prešla, pretože celý čas vyhrávala Betty.
„Ako to robíš?“ bol zvedavý Tom.
„V kartách mám šťastie. Uzavrela som s nimi dohodu.“ povedala a zatvárila sa múdro.
Obaja na ňu len prekvapene pozerali. Po dramatickej pauze Betty pokračovala: „Chcete vedieť akú? Tak to mi je ľúto, ale nemôžem prezradiť.“
Tom chápavo prikývol. Stále mu mátalo v hlave to veštenie.
„Máš so sebou tie karty na veštenie?“ opýtal sa.
„Samozrejme. Chcete, aby som vám vyveštila?“ otočila sa k východu zo stanu.
Jennifer sa zatvárila pochybovačne. Neverila, že by Betty mohla aj niečo pravdivé zistiť pomocou hlúpych kariet. Toma to však neskutočne zaujímalo.
„Jasné, zbehni pre ne do stanu.“ posmelil ju.
Betty veselo vybehla zo stanu a o chvíľu bola späť z balíčkom tarotových kariet. Ukázala mu ich a Jennifer. Tom zo záujmom otvoril balenie a vybral karty. Bolo ich asi toľko, ako žolíkových. Na každej z nich bol nakreslený obrázok a nápis ako napríklad kľúč, líška, rakva, kríž, kniha a podobne.
Betty si ich od neho vzala a spýtala sa: „tak, kto bude prvý v poradí?“
Keďže Jennifer sa nejako netrhala za predpoveďou, Tom sa prihlásil. Posadil sa a zvedavo čakal na svoju predpoveď.
„No,“ začala Betty, „meno – Thomas...“
„Fox,“ doplnil Tom.
„Vek?“ pýtala sa Betty.
„Pred mesiacom som mal 15-te narodeniny.“
Betty chytila balíček, zavrela očia bola ticho. Jennifer sa pozrela na Toma. Ten sa vôbec nesmial, len prekvapene pozeral na dievča pred sebou. Po asi pol minútke ticha otvorila Betty oči akoby sa prebrala a začala miešať karty. Stále mala zvláštne privreté oči akoby sa na niečo sústredila. Karty vedela miešať naozaj pozoruhodne. Išlo jej to veľmi rýchlo a ani raz jej žiadna karta nevykĺzla z rúk. Po dôkladnom premiešaní sa pozrela na Toma. Rozprestrela karty do rovnomerného vejáriku a povedala: „vyber si kartu, ktorá ťa priťahuje.“
„Ktorá čo?“ prekvapil sa.
„Natiahni takto ruku pred seba a prechádzaj ňou okolo vejára a keď pocítiš niečo ako pošteklenie na prste, vyber kartu.“
Jennifer na nich pochybovačne pozrela. Nevedela si predstaviť, aké šteklenie by mohla na prste pocítiť. Tiež ju však už pochytila zvedavosť. Pri slove veštenie sa jej totiž vždy vybavila iba detská hra, pri ktorej sa vždy vykladali obyčajné hracie karty a nakoniec ste sa dozvedeli kto s kým z triedy bude mať nakoniec svadbu a koľko bude mať detí. Toto bolo však očividne niečo celkom iné.
Tom teda natiahol pravý ukazovák a pomaly ním prechádzal hore dole po obvode vejárika. Snažil sa z celých síl sústrediť, ale vôbec mu to nešlo. Žiaden zvláštny pocit na prste ani nikde inde nepocítil a naozaj ho to mrzelo.
„Nič?“ opýtala sa Betty trochu nervóznym hlasom.
„Nie.“ smutne odvetil Tom.
„to je smola,“ trochu ironicky sa ozvala Jennifer z kúta.
„Ticho. Neruš karmické pole,“ zahriakla ju Betty.
„Prepáč.“ potichu zamrmlala.
„Poradím ti.“ Ozvala sa po chvíli ticha Betty, „skús v mysli poprosiť karty, aby ti odhalili osud.“
Síce sa to Tomovi nezdalo, skúsil to. Chvíľu to znova skúšal, ale nedarilo sa mu a bol z toho naozaj sklamaný.
„Kašlime na to.“ Povedal nakoniec, keď už asi dvadsiaty krát prechádzal prstom popred karty. Betty naňho len vypúlila oči spoza okuliarov.
Vtom Tom zhíkol: „mám to! Teraz som to pocítil!“
Jennifer len prekvapene zdvihla oči.
„Výborne,“ potešila sa Betty, „tak mi ju podaj.“ Tom jej podal kartu a ona ju otáčala v ruke. Nepozrela, čo je na nej nakreslené, len po nej pár krát prešla prstom a potom vybrala z kopy kariet jednu ona, položila ju ku Tomovej a znova premiešala karty. Vybrala prvú a poslednú z radu. Položila ich ku vybraným dvom. Zvyšok zase nejako divne prekladala, otáčala, prehadzovala po zemi. Sem tam nejakú otočila, ale hneď ju vrátila naspäť.
Keď už skončila, znova urobila z kariet vejár. Tento však už bol asi o polovicu menší, pričom nikto z nich netušil, kde odrazu zmizla polovica kariet. Chvíľu zase trvalo, kým vybral Tom tú správnu.
„Táto je tvoja osobná karmická karta budúcnosti, vyberaj ju preto starostlivo,“ dôrazne ho upozornila.
Touto vetou ho ešte viac znepokojila a preto sa teraz nemohol sústrediť. Znova však pocítil slabučké pošklbnutie prsta pri jedenj z nich, aj keď si nebol istý, či si to nenamýšľa.
„Hotovo.“ povedala nakoniec Betty a spokojne sa usmiala. „Môžeme začať s predpoveďou.“
Vybrala menšiu kôpku kariet a vytvorila z nej akýsi kríž. Karty začala po jednej otáčať.
„Minulosť: Slabé úspechy v práci – teda v škole – ale naopak výborne výsledky v športe. Máš tu aj priateľa, stretnutie asi s rodinou... Obchodné cesty tvojich blízkych a tiež je tu aj príroda. Tak čo, sedí to?“
„Všetko! Presne ako si povedala!“ neveril vlastným ušiam Tom a dokonca aj doteraz skeptická Jennifer zbystrila pozornosť.
„A teraz prejdeme na budúcnosť.“ vyhlásila Betty...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
robokandrik
24. 7.júla 2008 16:57
prosím...píšte sem svoj názor na toto
Napíš svoj komentár