Zisťujem, aké som ešte dieťa, nič o svete neviem, a posledné dni o tom rozmýšľam, že druhí riešia veci, na ktoré majú jasný postoj, kým mňa ešte nenapadlo sa tým zaoberať...som strašne rada, že som sa dostala z 13-14 veku, kedy bolo mojím mottom šaty robia človeka...a teraz keď už hľadám iný postoj na svet tak zistím, že vlastne nemám šajnu o ničom...o ľuďoch, o viere a miliardy otáznikov, strašne by som chcela vedieť čítať z obrazov, ale jednoducho neviem, čo tým chcel autor povedať...neviem, z čoho sa skladá šťastie, a keď si už teraz myslím, že prišla nejaká rovnováha do môjho života, tak aj tak je to nakoniec iba umelo vyvolané mojím sugerovaním...a čo teraz...veď sa nepoznám...









P.s. nemám zmysel písaním vyjadriť presne to, čo by som chcela...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
roman8274  13. 12. 2009 18:52
prepac za ten zmätok radsej ma uz necitaj
Napíš svoj komentár