mať smútok na tvári, keď nič sa ti nedarí, keď úsmev chceš darovať, a láskou chceš milovať, tak myslieť a očariť, až rozum sa zastaví, tlak v srdci sa dostaví, tak rýchlo sa zastaví, až nestačíš všimnúť si, že život tvoj kľaká si, na zem takú studenú, až v žilách ti tuhne krv, on skúsi ju rozmraziť, a život ti navrátiť, s úsmevom na tvári a smiechom v duši, s úmyslom vítaným, on vie čo sa sluší, je stále galantný, vie keď si sama, ruku hneď podá ti a na plecia sadá si, smútok tvoj veškerý, vo vieru sa premení, zuby hneď vycerí, v priateľskom znamení, objíme dušu, už pustiť ju nechce, nachystá kušu, a medené meče, kto jej chce ublížiť, ten úmysel hneď zmení, keď zbadá ten luk a šíp, s ochrancom smelým, je to jej spasiteľ, po ktorom tak túži, otvorí oči, a opäť smútok v duši, bol to len krásny sen, no realita nie, snívať sa môže len, ke´d človek to vie... Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj