Netopíš dotykom ľady,
srdce zostane bez nálady.
Rozprší sa zase krásne,
v srdci plameň zhasne.

Vynoria sa zabudnuté obavy,
vždy sa dakto na tom pobaví.
Začne ťahať za správnu niť,
odlúči nás a sám musím byť.

Po čase nám nádej dohára,
zalejú ju z plného pohára.
Začať musím od nuly,
vracia sa mi čas minulý.

Nakoniec sa dohodneme,
na to zlé zabudneme.
Prídu nove ciele a štarty,
budeme na to ja a ty.

 Báseň
Komentuj
 fotka
adaadisallaares  8. 10. 2009 16:19
srdce by nemalo zostať bez nálady, keď roztopíš dotykom jeho ľady ale inak peknee
Napíš svoj komentár