„Niekedy sú u nás také tmavé noci, že tma by sa dala chytiť do ruky.“
..ráno vstávať o 4.45hod, dať do seba vločky s mliekom, umyť zuby a rýchlo bežať na autobus 5.20 s pocitom „To nestíham“ a vždy som predsa stihol.. Bol to super pocit vkročiť na stanicu o 5.35 a vidieť tam dvoch maximálne troch unavených a zničených ľudí.. Až som sa cítil blbo, keď že som stihol aj rannú rozcvičku behom na buss.. Tento skorý čas mal však predsa jednu výhodu – prázdne rady na lístky na vlak..
Vždy stretnúť niekoho a dúfať, že práve nám sa podarí nájsť aspoň jedno prázdne kupé – vždy sme odchádzali s dlhým nosom a postávali sme pol hoďku cestou do BA a už sme boli tam.. Utekať na bussy a zase pol hoďku sa teperiť do školy... Stihnúť Expres Tesco a jupíí smer EUBA ...
Keď som bol v škole, mal som akoby polku dňa za sebou a to ma ešte čakalo niekoľko cvík, prednášok a okien v rozvrhu.. A to ešte po škole ísť niekam a mohol som sa tešiť na cestu domov osobákom a čakať na spoj do mojej krásnej dedinky. Ešte že ide tak neskoro... doma som bol zvyčajne o 22:30
Poznáte to – FBk, maili, skype, sprcha zuby a hop – polnoc.. Nehovorím, že vždy som vstával tak skoro – niekedy aj o 6.30 – ouu to sa mi ale žilo...
Cestovanie za zimy ma bavilo, ako som pozeral cez okno do hlbokej tmy a predstavoval som si mnohé veci.. Či už dobré alebo zlé..
04/2011
Dnes už chodím domov za svetla a vidím, ako sa všetko prebúdza a predstavy sa mi vytvárajú ťažšie.. Ako sa pozerám dozadu, tak ma možno mrzí, že daktorí ľudia tento pocit nepoznajú a ešte mi povedia, že som zlý, lebo som si na nich nenašiel čas.. Snažím sa nemyslieť na veci, ktoré ma možno dakde vnútri mrzia, ale pozerám sa cez okno a prvé kvety a listy mi hovoria, aby som niektoré spomienky prekryl tými krajšími... Tak snáď kráčam tým správnym smerom...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár