Priznám sa, milujem ho. Milovala som ho celý ten pol rok klamstiev. Aj keď som vedela, že to takto skončí. Vždy po pol roku. Ako každá moja „veľká“ láska. Plameň lásky dohorí ako dofajčená cigareta.
Myslím, že každý si zažije takýto pocit. Pocit prázdnoty. Nechal ma stáť na dlhej chodbe, noc po tom ako som plakala. Kôli nemu. Kôli krásnym chvíľam. Kôli tým slovám.
A dnes... Dnes som ťa opäť videla. Bol si v čajovni s novou. Čajovňa bolo naše miesto. Mala som sto chutí ísť ťa vybozkávať. Pohladiť, prosiť o odpustenie. Chcela som zabiť tú blonďavú pipku. V hlave sa mi prehrávali rôzne scenáre jej smrti.
Ten deň si mi povedal „Buďme opäť priatelia. Nezničme si našu dôveru.“ A potom si sa už viac neozval. Sedela som na tej chodbe. Všetci išli okolo a pozerali na mňa. Jediné čo som v tej chvíli vládala urobiť, bol jeden telefonát kamarátke. Keby nedošla, strávila by som tam noc. A možno viac. A možno menej. Možno by mi tam došlo, že si chrapúň, zaťažený na sex. A možno nie.
V srdci mám veľkú dieru, ako Bella v Twilighte. Nevládzem. Nedýcham. No už sa neotáčam za minulosťou.
A potom sa to stalo. Bolo to ako v nejakom americkom filme. Zrazu som mala pocit, že všetky reflektory svietia iba na nás. Že sme si súdený. Zostaneme spolu navždy. Ale znova to nevyšlo. Popálila som sa. Znova som sa uzavrela do seba a hnila zvnútra. Nevládala som. Nedýchala som. Srdce bolo na franforce. Už som ani nedúfala, že si nájdem ďalšieho. A BUM. Našla som si. Dnes má prísť a máme osláviť trojmesačné výročie. A ja sa stále bojím, že to dopadne zle. Znova tá bezmocnosť. Chuť zomrieť.
Ale ja to vydržím. Nebudem sa báť. Možno s týmto to vide. Možno...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
wordsarejustdropsofrain
23. 10.októbra 2010 22:07
Celú ťa ľúbim. Znova a zas dokonalé
Napíš svoj komentár