Myslím len na to, čo si mi povedal a nedokážem sa cez to
dostať.
DVA ROKY!
Skúšam, naozaj.
Možno mi to nejde, ale snažím sa.
Strašne sa tým ničím, neodpúšťam si ani najmenšie prešľapy,
jedna slza sa trestá pôstom.
Pôstom od teba.
Potrebujem prebrať, povzbudiť, vykašľať sa na všetko
čo ma drží tu.
TU! V tomto škaredom dni.
Nikdy som neverila, že človek sa môže naozaj cítiť tak sám
uprostred davu.
Nevedela som, že niekedy budem vedieť tak dokonalo všetko
hrať.
Hrať city, lásku, šťastie, uspokojenie.
S myšlienkou, že sa skĺznem špirálou hore,
s posledným razom, amen.
Jedným dychom dopoviem
jednohlasné Zbohom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár