Mala na sebe krásne čierne šaty, keď si vyzliekala kabát, rozmýšľal som nad všetkými spôsobmi, ktorými by som jej ich mohol vyzliecť. Vedel som, že by stačilo slovo a ona by tam stála, nahá v celej svojej kráse. Všetci chlapi sa na ňu lačne pozerali, dúfal som, že nevyzerám tak zúfalo ako oni a tak som radšej študoval nápojový lístok a objednal nám dve Tequilly.
"Dnes to ide na mňa!" zvolala a usmiala sa pritom tak, že aj kebyže povie, že chce vyzabíjať celú moju rodinu, tak jej na to nič nepoviem. "Si dnes nejako ticho. Problémy s frajerkou?" volala ju frajerka, nikdy ju neoslovila menom, hoci som ich už zoznamoval a mali spoločných známych. Volala ju tak, ako som to neznášal.
Bola neskutočne starostlivá, hoci ju očividne štvalo, že mám priateľku, tak sa stále o ňu zaujímala. Stále chcela vedieť, čo mám nové v živote, ako sa mi darí v práci, stále sme sa mali o čom baviť. Dokázali sme 4 hodiny sedieť na káve a rozprávať sa o ľuďoch, čo išli okolo a vymýšľať im prezývky a rozmýšľať nad ich životnými útrapami a čo asi teraz cítia a nad čím rozmýšľajú. Bola dokonalá. Krásna zvonku, ale hlavne zvnútra.
Keď sme už boli opitejší zavolala ma tancovať. Hrala taká pomalá pesnička, viem, že mi napadlo, že by ju pokojne mohli dať ako podmaz pre porno. Tancovala predomnou, hádzala svojimi krásnymi vlasmi tak, že mi nimi udierala do tváre, tak som ju chytil za ruku a snažil upokojiť. Ona sa mi však otočila chrbtom a zadkom začala vrtieť tak, že som zabudol na to, kde som. STOP! Toto nemôžem robiť. Mám priateľku. Musím myslieť.
"ehm.. prepáč, musím ísť" zamumlal som a išiel som smerom k východu.
"počkaj!" počul som ako zvolala ale ja som doslova utekal. Nemohol som to spraviť. Stále som si nebol istý, koho milujem a možno som len potreboval správny impulz, aby som pochopil. A mne to teraz pomaly dochádzalo.
Pred barom ma chytila za ruku a zastavila. Oprel som sa o stenu a čakal. Dýchal som strašne nahlas a musel som sa premáhať, aby som sa nerozbehol preč z tohto mesta.
"Prepáč mi. Naozaj. Už som na to myslela tak dlho, že som sa neovládla. Ale sľubujem ti, že už to nespravím. Už ma nemusíš ani vidieť. Naozaj. Totoje posledný krát čo sa vidíme!" hovorila to s takým presvedčením a mne sa chcelo plakať. Bol som chlap, ktorý bol celé tie mesiace uveznený niekde medzi dvomi ženami, alebo som si to len doteraz myslel? Jediné čo som vedel bolo to, že som ju chcel vidieť. Chcel som aby sa vedľa mňa zobúdzala a aby karhala naše deti.
Tak som to spravil. Nahol som s nej a pobozkal ju. Bolo to niečo tak prirodzené, niečo, čo som chcel spraviť už tak dlho, niečo, po čom sme tak veľmi túžili. Keď sa odomňa odlepila, tak mi dlho hladela do očí. Pustila mi ruku, za ktorú sme sa inštinktívne chytili, otočila sa a išla dolu ulicou. Nasledoval som ju. Vedel som, kam ide. Vedel som, že to chcem. Vedel som, že to neolutujem.
Keď otvárala dvere svojho bytu, mal som pocit, že som tam už snáď tisíci krát, bola tak krásna. Vyzliekol som jej tie šaty a bola ešte krajšia. mal som chuť bozkávať každý kúsok jej tela, keď som jej zašepkal do ucha, že ju milujem, tak plakala tak, ako som ešte nikoho plakať nepočul.
Bolo to krásne a keď som sa u nej ráno zobudil, bol to ten najlepší pocit na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár