Zvalila som sa do postele a na chvilku sa zamyslela nad dneskom. Bolo fajn...velmi fajn.
Nemohla som sa tam povalovat dlho, cakala ma este praca. Nas oboch, inak by sme tu asi lezali spolu.
Az teraz som si plne uvedomila vcerajsiu noc. Bol si tam sam...a ja len par metrov od teba, medzi nami niekolko stien, par krokov, no neprekonatelnych...
Lezal si tam... chvilku zhlboka dychal a myslel na mna a potom zaspal.
Lezala som tam ... chvilku zhlboka dychala a myslela na teba a potom zaspala.
A teraz zase lezim... tam, kde si bol vcera ty, ale uz je neskoro. Uz si niekde inde.
Chybas mi.
Nejde len o to lezat tu spolu... bozkavat sa... hladkat... milovat sa a nechat nase tela splinut...
O to vobec nejde...
Ja len, ze tu lezim sama.... opakujuca sa situacia... stiskam vankus a plysoveho medveda. Ale je to ine kao doteraz. Ked viem, ake je to, ked ti niekto tvoje objatie vrati... je to aka droga...vidim ta a mam chut hodit sa ti okolo krku a uz sa ani nehnut. Zastavit cas a zmenit ta na svojho plysoveho medvedika, aby si bol so mnou stale.
Je mi smutno... teraz, ked mame medzi sebou konecne jasno. Ked som konecne zacala prekonavat svoje strachy a obavy, ked som konecne dostala von svoje city. Nie si tu so mnou a ja idem prec a nebudeme spolu... Nebude ma mat kto objat, kto mi dat pusu, kusnut ma do nosa...
Zvlastne, inokedy by mi to nechybalo.. za tu kratku dobu som si uz stihla zvyknut. Staci sa usmiat a viem, ze je niekto, kto mi moj usmev vrati. Mam koho bez ycitiek poobzkat, bez toho aby to odmietol...
Vsetko je zrazu ine. Krajsie. Trochu sa toho bojim. Nie som zvyknuta byt tak dlho stastna. Bojim sa, ze zabudnem ake su moje bezne dnik, ked nezijem na ruzovom nafuknutom oblaciku. A ze ked sa vratim do tejto pokryvenej reality, nebudem pripravena. Snad mi pomozes prekonat aj tento strach. Ale vsetko rad radom...
Vies, co je zaujimave, drahy? Moje okolie... nase okolie... Je mi divne, ze o nas vie tak malo ludi. Pritom mam pocit, ze musim na kilometer svietit ako ziarovka. Moje usmevy su konecne uprimne a nikto si to nevsimol, akoby to vobec nebolo divne... akoby nenastala zmena.... akoby som toto bola ja. A mozno aj som..snad ...
No na druhej strane, preco si kazdy hned vsimne, ked stastna nie som? Ked chcem aby kazdy videl ako ziarim spokojnostou, vsetci akoby boli tou ziarou oslepeni. Ked chcem byt neviditelna, najdu ma aj v tom najtemnejsm rohu a zasypu pohladmi typu „Co ta koza zase riesi za kraviny, ze ju chyta depka...“. Zvlastne dni... Ale krasne... Nase. Moje a tvoje. Spolocne...
Pozname sa uz dlho. A ja ta mam z dlho rada. Aj ty mna. Preco potom ty nemas problem povedat mi to a jasa trapim svojou mlcanlivostou. Ked mi to povies, nezmozem sa na viac nez len plachy usmev. Moja ctena Ukecanost zrazu stratila slova. Dve slova, ktore zabludily v mojej hlave, niekde v spleti paranoidnych myslienok a vacsnych obsedantnych myslienok.
Pomohol si mi ich zase najst – vdaka! Ani to nebolelo... Lubim ta... a lubim a lubim a lubim.. ked uz je to raz vonku, je to ako vodopad..som ako dieta s nvou hrackou... nie a nie dat ju z ruk...
Lubim ta ...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
dakujem moja... tentokrat to nie je ziadne sci-fi... konecne som mohla napisat nejaku optimisticku vec bez toho aby to bola fikcia, tajne prianie... az tomu sama neverim...
Napíš svoj komentár
gratulacia !!
moc vam drzim palec aj ukazovak..ale zbytok vam dam.. ako by ste sa vodili za rucicky ? stuck_out_tongue:
jeeej .. tesim sa aj za teba