Netreba sa báť, nie je čoho...
Ale napriek tomu je tu... je všadeprítomný...
Strach... zdesenie...
Snážím sa tváriť, že neexistuješ... Ale ty vieš, ako je to naozaj. Vieš, ako veľmi ťa nenávidím. Vidíš ako mnou mikne vždy keď na mňa prehovoríš, keď na teba narazím v byte, keď zatícim tvoju nechutnú kolínsku v kúpelni...
Nechodím už k vám keď to nie je nevyhnutné... A ty už nechoď ku mne. Neexistuj chvíľu. Zabudni na všetky svoje podpásovky, na to, že vieš kde mám slabiny. Zabudni, že existujem rovnako, ako sa ja snažím zabudnúť na teba...
Bojím sa ťa....
Nikdy som nechcela nenávidieť ale ty si ma k tomu dotlačil...
Nenávidím ťa!
Ale ty – teba milujem!
Viem, občas sa k tebe správam neférovo.. Viem, že nemáš čas a aj tak chcem byť s tebou...
Prosím, skús sa na mňa nehnevať. Snažím sa... Ale s tebou je to všetko jednoduchšie...
Pri tebe zabúdam...
Zabúdam a zároveň si všetko pametám...
Svet okolo zrazu nie je... sme len my dvaja... my a naša láska...
Mám výčitky lebo ťa len zdržujem a ťahám preč od dôležitých vecí... A zároveň sa snažím tie výčitky ignorovať... som sebec, ale potrebujem ťa pri sebe... Nemôžem milovať a nenávidieť naraz...
Naraz to nejde...
V jeden moment môžem cítiť len jedno z toho...
A ja by som chcela... nie ja by som si priala... cítiť už navždy len lásku...
Lásku k tebe...
Zabudnúť na všetko zlé...
Pohlady plné opovrhnutia vymeniť za tvoje pohlady plné šťastia, vzbudzujúce hrejivé pocity...
Nadávky a urážky vymeniť za slová povzbudenia. Za slová blízkeho človeka. Milovanej osoby a priatela v jednom...
Rany od zúrivosti za nežné pohladenia...
Možno chcem vela... Neviem... Možno si ťa ani nezaslúžim... A možno mám len blbé obdobie a o chvílu bude zas dobre... neviem... Ale viem, ako velmi ťa milujem, najviac ako viem, no stále nie tak velmi ako si zaslúžiš...
pri takychto blogoch plnych citu mam pocit ze mi do toho nic nieje a nemam do toho co kecat ale zaroven ma fascinuje okolko jednoduchsie je nieco napisat ako povedat a ja pritom nedokazem ani to prve...takze to citam s lahkostou s akou to urcite nebolo napisane.....a uz ani neviem co som tym chcela povedat...prepac ak to nema zmysel , niekam mi uleteli myslienky kym som to dopisala
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ale pacilo sa mi, akym sposobom si to podala. Takym... zaujimavym a trosku atypickym...