Stála som opretá o zábradlie ovievaná príjemným večerným vánkom. Mesiac mi hľadel do tváre. Obrovský a tajomný. Tak ako Jeho oči. Hľadela som do nich snáď tisíckrát a nič mi nepovedali. Áno, cítila som nehu, cítila som teplo, príjemný pocit, že je tu so mnou. Ale čo to všetko vlastne znamená? Bola som vášnivo zmätená. Stála som tam sama so snahou vydymiť pochybnosti. Nechať priestor pre cit. Otvoriť sa Mu. Nenechávať si štvrť duše ako rezervu, keby náhodou chcel ten zvyšok zničiť. Nedokázala som to.
Doznel zvuk padajúcej vody. Mokré kroky na dlážku. Na čo tam dávam tú rohožku?! So šuchotom ma objali ruky.
"Si mokrý!" šepla som výčitku. Voda sa s horúčosťou vpíjala do môjho nahého tela. A s ňou aj tá jeho prekrásna neha. Výčitky tíchli niekde v diaľke mojej hlavy a srdce dávalo na známosť, že je zase mojím pánom.
Zľahka som naklonila hlavu na bok. Cítila som ako sa pousmial, usmieval sa celým svojim ja. Láskal ma úsmevom na perách po pleci, po šiji. Stále ma objímal ako dievčatko. Ako by som bola úplne krehká. Taká aká som sa s ním cítila. Akoby to vedel. A to ma desilo najviac.
S hukotom dopadala voda na moju tvár. Opäť príval aktivity mozgu. Chcela som kričať, že ma to nezaujíma. Že sa chcem do Jeho náručia vrátiť s rovnakým pocitom. Celých päť minút som mu hovorila, že ho nepočúvam. Dnes ťa proste nechcem vnímať, tak sa s tým zmier! Už si toho pokazil dosť.
Vystúpila som na suchú rohožku. Použila som nedotknutý uterák. Fén som sa použiť neodvážila. Len ďalšia príležitosť pre môj rozum. Letmý pohľad do zrkadla, nohavičky, papuče. Zastala som vo dverách.
"Kde si bola tak dlho?" hľadel na mňa s tou jemnou výčitkou a natiahol za mnou ruky. Usmial sa ako vtedy, keď ma uvidel na párty. Ako správny balič, môj Don Chuan. Myslím, že som sa začervenala. Presne ako ten prvýkrát a stále potom. Záchvev.
"Na čo ti to je, láska?" pozrel šibalsky popod moje bruško. Žmurk. Asi nepríde deň, keď mu odolám.
Rozbeh áá šups, bola som v perinách. Smial sa. "Ty moje dievčatko." Nevinne som odula spodnú peru. Milovala som moje dievčatko. Ono mi dávalo slobodu. A aj to vedel. Pritúlil si ma, môj veľký ochranca. Najbezpečnejšie miesto sveta, nebyť mojich myšlienok.
"Dobrú noc," šepla som do tmy. "Krásne sny," dýchol mi zľahka do ucha. Krásna je realita. Sny budú desivé. Už vtedy som to vedela.
Zvierala ma samota. Mocne a nepremožiteľne. Nebolo mi pomoci. Stála som v tme. Čiernej a čiernej. Osika pokojne stála vo vetre ale mňa knísalo do všetkých strán. A v tom mnou trhlo.
"Milujem ťa, mysli na to, dievčatko."
Až potom prišiel tichý spánok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár