.
.
.
Mám pocit, že pán Ž si zo mňa robí srandu. Nie takú, ako keď si z teba kamarát vystrelí lebo ťa chce rozveseliť. Proste a jednoducho baví sa na môj účet. Pohadzujú si ma so slečnou S ako horúce vajíčko čakajúc kým "vychladnem". Neuveriteľne ich to musí baviť, pretože som každú chvíľu inde bez toho aby som nejakým smerom vykročila. A na oplátku mi pred nosom rastú aleje topoľov nech chcem ísť akýmkoľvek smerom. Naozaj zábavné.
(Aby sme sa neuviedli do omylu, nesťažujem sa. Len mierne analyzujem a podporujem sa vo vzpieraní sa im.)
Na také aleje hustých, vysokých a sviežich topoľov sa pozerá dobre. Výhľad prekrásny. Bezvetrie. Ticho, v ktorom na teba myšlienka kričí. Blaho pre dušu. Lenže nie vtedy, keď na druhej strane stojí človek, ktorého potrebujete ako soľ. A vy máte len okienko s jeho tvárou a blikajúcu obálku. Pár krásnych písmen o láske (som najkrajšia na svete a každý jeden moment, vstáva kôli mne a nemôže pre mňa spávať) aký si mala deň a ja sa mám fajn. Úsmev via web. Mikrovlny z neho vysajú čaro a ja si ho musím znova predstavovať. Také ako bolo tých pár chvíľ naposledy. Tých pár polhodín letmých dotykov, lebo sme ani nechceli veriť tomu, že je to skutočnosť. A potom to nekonečné prázdno keď všetko pominulo. Áno, krásne. Okradnutá o teplo objatia. O mráz bozkov.
Tak teda pekne ďakujem, skúška započatá, bavte sa ďalej.
Ešte chíľu sa bavte.
Všetko má svoj čas.
A ja onedlho zistím, ako s vami vy*ebať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tasha5
30. 3.marca 2012 13:17
normálne som zabudla že existujú aleje, som mala problém s tym že ale je co ..? dik za osviženie
Napíš svoj komentár