Je to už asi 50 rokov. Presne pred 50 rokmi, som ťa uvidel po prvý krát. Cítil som sa tak na dne, zo všetkého toho prekliatia. Zo všetkej tej krvi, ktorú som tak zbytočne prelial.
Bol to ten bar. Ten osudný bar, ktorý zmenil moju cestu. Sedela si na stoličke. Bledá krása zoslaná rovno z neba. Nemohol som veriť mojim očiam, čo mi práve ukazovali.
Otočila si sa na stoličke a pozrela na mňa. Nevedno prečo, na tvojej tvári sa rozžiaril ten najkrajší úsmev, aký som kedy videl.
Bol som ako v tranze. Zoskočila si z barovej stoličky a svojím ladným krokom pritancovala až ku mne.
,,Konečne si prišiel. Čakám tu na teba už.. No dosť dlho.“ Bol som omámený z tvojho hlasu. Znel ako tisíce jemných zvončekov. Omámene som na teba hľadel, zatiaľ čo ty si sa na mňa len usmievala.
Trvalo mi to hodiny, než som sa konečne spamätal. Viedla si ma niekam hlboko do lesa a ja som pozorne počúval celý tvoj príbeh, ktorý si mi rozprávala. Nepamätala si si kto si. Nepamätala si si, kto ťa stvoril. Proste si sa v tomto svete len tak objavila. Za to ja, ja som si pamätal všetko. Všetku tú bolesť, ktorá ale v tvojej prítomnosti pominula.
O pár dní sme konečne dorazili na miesto, ktoré si spomínala. Upršané malé mestečko, ktoré vyhovovalo podmienkam na náš život. Ktoré bolo schopné uniesť naše tajomstvo.
Carlisle, Esme, Edward, Rosalie, Emmett. Všetkých si ich videla vo svojej vízií. Bol som tam dokonca aj ja.
Carlisle a Esme nás prijali, ako svoje vlastné deti. Presne ako aj Rosalie, Edwarda a Emmetta. Konečne som sa cítil že niekam patrím. Že mám rodinu. A hlavne teba.
Roky bežali, ale my sme nestarli. Čoraz viacej sme boli spolu osamote. Cítil som že ty si moja spriaznená duša, ktorú som tak dlho hľadal.
Vtedy sme urobili tú najbláznivejšiu vec v našom živote. Utiekli sme do Talianska a zobrali sme sa. Bol to najkrajší deň v mojom živote.
Vždy som počúval z každej strany: ,,Všetky cesty vedú do Ríma.“ Ale je to hlúposť. Pretože moja cesta nesmerovala do Ríma. Moja cesta smerovala k tebe. A spoločne s tebou, do nášho malého a upršaného Forksu. Pretože, môj život si ty, Alice.

P.S.: Písané podá Twilightu takže všetky autorské práva patria Stephenie Meyerovej. +mám tu už uverejnené aj na mojom blogu

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár