Predstavte si farby... tmavé, smutné a melancholické. Hnedá, žltá, tmavo červená... zvuk vejúceho vetra a kvapky dopadajúce na Vaše neumyté okná. Predstavte si zvuk prichádzajúcej zimy, vrany svištiace vo vetre a deti, otrávene kráčajúce s vakom na chrbte smerom do školy. Jeseň. Tak nepredvídateľná, avšak očakávaná. Posledné slnečné lúče vás zubato oslepujú a vy si to užívate naplno, pretože nikdy neviete, kedy sa spustí silná búrka, ktorá vás tak nečakane prekvapí. Premenlivosť... áno, to je to správne slovo, ktoré si pod pojmom jeseň môžete predstaviť.
Avšak mne sa pod pojmom jeseň v mysli vyjaví list... áno, list. List, ktorý kolísavo chtiac-nechtiac opúšťa svoj strom a domovom sa mu stáva vyblednutá tráva. Vonku sa stmieva a ku stromu prilieta kŕdel vrán. Ich "krá-krá" mi ešte hodnú chvíľu rezonuje v ušiach. Pani s kočiarom mi ide naproti, listy tlmene šuštia pod koleskami a vietor sa zbližuje s mojimi vlasmi v sprievode tichej melancholickej hudby. Začína byť chladno a ja medlím rukami a zaujato sledujem pani s kočiarom. Svetlá na ulici sa rozsvecujú a ja kráčam po parku po rúškom tajomnej jesene ani netušiac, že o necelú hodinu sa rozpúta ďalší nečakaný tanec daždových kvapiek priamo na mojej podokenici. Nemám rada jeseň. Skutočne. Toto obdobie pokladám za príliš smutné a nepredvídateľné. Nikdy neviem nakoľko a čím ma opäť prekvapí.
Nehovoriac o tom, že jeseň predstavuje len malý krôčik ku studenej zime.
I keď ... tanec v daždi a spánok za búrky nie je na zahodenie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
delegatka  2. 10. 2012 05:08
prosto jeseň
Napíš svoj komentár