Mŕtvola

Akosi stratená, akosi zmatená pod rúškom noci,
mŕtvola bez duše, mŕtvola bez citov, mŕtvola, kto si?
Ty smrtka z kostí i s tvárou nemou, celou čiernou,
to zhnité srdce, tá túžba pomsty stala sa ti vernou.

Hľadím si na teba, naháňaš hrôzu, desíš ma,
tie oči z ľadu, ten výkrik nemý a čiernočíra tma...
Si hrôza rozprávok, si krutý odvar bolesti,
" to zradou sa monštrom stala," šíria sa povesti.

Nespoznávam seba, spoznávam však teba,
hľa, už to nie som ja, som tebou už iba...
Som zrazu iná, viac mŕtva ako živá,
zmenila ma bolesť, tak to už raz býva.

Som stratená, som zmatená pod rúškom noci,
mŕtvola bez duše, mŕtvola bez citov, už viem kto si!
Tá smrtka z kostí i s tvárou nemou, čiernou mne patrí,
to verné srdce, tú dôveru vo vás mi už nik nevráti.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu