ach, verne čakáš a mlčky prihliadaš.
Raz o krok sa priblížiš, inokedy cúvneš,
no aj napriek všetkému nikdy neodkráčaš.
Viem, že som bola k tebe zlá, nevďačná,
viem, že si ťa ani trocha nezaslúžim.
No, niečo sa zrazu vo mne zmenilo a...
a ja mám zrazu pocit, že opäť ľúbim.
A pritom si to stále ty a som to stále ja,
a aj tak sme iní, zrazu tak iní...
ubehli roky, dlhé letá i zimy,
a ja zbavila som sa trpkej viny.
Verím, že to, čo cítim je skutočné,
a že moje srdce ma opäť neklame.
Miluješ ma tak ako ma nemiloval nik,
nechcem aby to bol len hlúpy zvyk.
Bol si to ty, komu som plakala na ramene,
bol si to ty, kto ticho mlčal a híčkal ma.
V hĺbke duši plný bolesti a zlosti,
a ja som pálila medzi nami mosty...
Teraz ich staviam a hľadám cesty, smer,
ktorým ísť tak, aby to bolo správne.
Možno povedú k tebe, možno inam,
no vedz, že s tebou to bolo a je krásne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajlaa
1. 2.febuára 2013 22:05
ejha
Napíš svoj komentár