Tam kde vlci dávajú dobru noc,
Príroda temná rozprestiera sa.
Uprostred lesa kaplnka desu,
Tajomná, neobjavená.
V jej útrobách démoni prebývajú,
Na ľudstvo potupy posielajú.
Studené kvapky kropia moju tvár,
Smutné oči zazreli obavu.
Kráčam v ústrety osudu,
Na spomienky nejdem zabudnúť.
Pochybnosť a strach....
Neustále kráčam moja duša boj zvádza,
Čaká ju pád.
Vo vnútri tajomno sa skrýva.
Démoni noci útočia,
Padám na kolená,
Prach zeme hltať musím.
Moja duša stále odoláva,
Pevná obrana.....nádej,
Jediná mi ostala.
Vydýchla som naposledy,
Krátko, tichučko,
Ako keď list dopadne do trávy,
Tak aj moje telo dočkalo sa konca cesty.
No neprestávam veriť,
v konečné rozhodnutie.
Či sa moja duša poberie do večného utrpenia,
Alebo do večného zatratenia.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
finwaell
29. 6.júna 2008 14:55
Pekný námet, skvelá téma podľa mňa Pripomína mi to jednu pesničku od Ery. Len spracovanie je dosť slabé bohužial Skús sa trochu pohrať s formou, mohlo by to byť skvelé keby to malo dobrý rytmus a rýmy by tiež nezaškodili Aj keď to posledné je asi dosť subjektívne
2
Tak teda. Dobrá báseň. Naša stará dobrá téma Ale to nevadí. Pekne píšeš. A je tam nádej. Tak dobre.
Krásne
Krásne
Napíš svoj komentár